Violončelový koncert
Violončelový koncert je dielo z oblasti klasickej hudby. Tak ako každý koncert, je určený pre sólový nástroj (v tomto prípade violončelo) a orchester (symfonický, sláčikový, prípadne menšie zoskupenie hudobných nástrojov). Hranica medzi úlohou violončela a orchestra môže byť rôzne posunutá v závislosti na zámere skladateľa. Koncert má spravidla oddelené tri vety, ale výnimkou nemusia byť ani vety štyri, tri vety hrané bez prerušenia, či jednovetý koncert.
História upraviť
História violončelového koncertu siaha už do baroka. Vyvinul sa prirodzene ako ako snaha o predvedenie sa vynikajúceho orchestrálneho hráča. Z tohto obdobia pochádza napríklad množstvo koncertov Vivaldiho a Tartiniho. Z obdobia klasicizmu zanechali violončelové koncerty napríklad Haydn a Boccherini. Skutočné ocenenie violončela ako plnohodnotného sólového nástroja priniesol až romantizmus. Violončelo si ako sólový nástroj postupne vydobylo rovnocenné postavenie s husľami a klavírom. To malo za následok, že množstvo koncertov pre tento nástroj bolo napísaných v 20. storočí, najmä v období 2. svetovej vojny.
Najvýznamnejšie violončelové koncerty upraviť
Pre podrobnejší zoznam pozri Zoznam skladieb pre violončelo
Klasicizmus upraviť
- Josef Mysliveček - Violončelový koncert C dur
- Joseph Haydn
- Violončelový koncert č. 1 C-dur
- Violončelový koncert č. 2 D-dur
Romantizmus upraviť
20. storočie upraviť
- Edward Elgar:
- Paul Hindemith
- Violončelový koncert Es-Dur
- Dmitrij Kabalevskij
- Violončelový koncert č. 1 g-mol, Op. 49 (1949)
- Dmitrij Šostakovič
- Witold Lutosławski
- Violončelový koncert (1969 - 70)
Ďalšie významné diela pre violončelo a orchester upraviť
- Max Bruch
- Kol Nidrei
- Piotr Iljič Čajkovskij
- Variácie na rokokovú tému
- Johannes Brahms
- Dvojkoncert pre husle a violončelo a-mol
- Benjamin Britten
- Cello Symphony