Vražda Gustáva Baláža

Vražda Gustáva Baláža bola vražda slovenského občana rómskeho pôvodu, Gustáva Baláža (* 1953 – † 22. december 1996, Handlová), ktorú 22. decembra 1996 v Handlovej spáchal neonacista Tomáš Handel.[1] Jej následky boli sledované verejnosťou aj medzinárodnými organizáciami. Vražda podnietila vznik pravdepodobne prvých zdokumentovaných organizovaných rómskych hliadok (v dobovej tlači označované ako rómska domobrana[2]) v regióne.[3][4][5]

Okolnosti útokuUpraviť

V noci zo soboty na nedeľu, 22. decembra 1996, pricestoval 43-ročný Gustáv Baláž do Handlovej z Česka, kde pracoval.[3] Keďže niesol viacero vianočných darov pre rodinu, požiadal svojho 21-ročného syna Gustáva Baláža mladšieho, aby mu išiel naproti.[3][6] V centre mesta, pred obchodným domom Jednota, napadol dvojicu 18-ročný Tomáš Handel.[1][3] Staršieho muža pobodal nožom trikrát do oblasti hrudníka, na následky čoho zraneniam na mieste podľahol.[3][6] Baláža mladšieho útočník bodol jedenkrát do brucha a bol neskôr prevezený do nemocnice.[3][6] Útočník následne z miesta činu utiekol, no po štyroch hodinách bol vypátraný a zadržaný políciou.[3]

Vyšetrovanie a súdny procesUpraviť

Zadržaný Tomáš Handel sa k vražde priznal vyšetrovateľovi Krajského úradu vyšetrovania v Banskej Bystrici[1] a uviedol aj, že sa hlási k subkultúre Skinheads,[1][3][6] resp. jej rasistickej odnoži. Handel sa podľa portálu Nové slovo zúčastnil tichej spomienky pri hrobe neonacistu Jozefa Bahnu v Prievidzi, kde pred niekoľkými svedkami prisahal, že v Handlovej zabije jedného Róma.[1][7] V minulosti už trestne stíhaný útočník[7] bol v deň zadržania obvinený vyšetrovateľom z trestného činu vraždy a pokusu o vraždu.[1]

V septembri roku 1997 ho Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil za uvedené trestné činy na jedenásť a pol roka väzenia.[1]

Reakcia rómskej komunityUpraviť

Vražda Gustáva Baláža v Handlovej bola podnetom pre vznik rómskych hliadok (v dobovej tlači označovaných rómska domobrana) v mestách Handlová a Prievidza.[3][4][8]

Marek Baláž, predseda Rómskej inteligencie za spolunažívanie a iniciátor založenia domobrany: "V prvom rade treba povedať, že jednotky domobrany nemajú útočný, ale obranný charakter. Bohužiaľ, k tomuto kroku sme boli nútení pristúpiť po opakovaných rasovo motivovaných útokoch na našich obyvateľov. Nemáme totiž záruku ochrany našich životov a rodín ani zo strany polície, ani štátu."[4][7]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g FERENČÍKOVÁ, Martina. Prisahal, že zabije Róma [online]. noveslovo.sk, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  2. FAJČÍKOVÁ, Kveta. Rómska domobrana môže spor so skínmi údajne iba vyhrotiť *Spýtali sme sa JUDr. PAVLA BURÁKA, vedúceho Kancelárie právnej ochrany pre etnické menšiny [online]. Petit press, a. s., 03.01.1997, [cit. 2021-11-25]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i ETA, Sme. Dnes v Handlovej pochovajú 43-ročného Róma, obeť útoku osemnásťročného skinheada [online]. Petit press, a. s., 27.12.1996, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  4. a b c ETA, Sme. Pohľady na vznik rómskej domobrany Handlovej sa rôznia. Anketa [online]. Petit press, a. s., 10.01.1997, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  5. United States. Congress. Commission on Security and Cooperation in Europe. Human Rights and Democratization in Slovakia. [s.l.] : The Commission, 1997. 41 s.
  6. a b c d CAHN, Claude; TREHAN, Nidhi. Čas skinheadov. Popieranie práv a vyčleňovanie Rómov na Slovensku.. [s.l.] : European Roma Rights Center, 1997. ISBN 963 04 7723 8. S. 13.
  7. a b c MRAVEC, Juraj. Domobrana? To sú všetci prievidzskí Rómovia! [online]. Petit press, a. s., 11.01.1997, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  8. FAJČÍKOVÁ, Kveta. Rómska domobrana môže spor so skínmi údajne iba vyhrotiť. Spýtali sme sa JUDr. PAVLA BURÁKA, vedúceho Kancelárie právnej ochrany pre etnické menšiny [online]. Petit press, a. s., 03.01.1997, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.