Wincenty Birkenmajer
Wincenty Birkenmajer (* 1899, Czernichów pri Krakove – † 17. apríla 1933, Vysoké Tatry) bol jeden z najvýznamnejších poľských horolezcov medzivojnového obdobia, pedagóg, básnik a publicista.
Wincenty Birkenmajer | |
poľský horolezec, pedagóg, publicista | |
Narodenie | 1899 Czernichów, Poľsko |
---|---|
Úmrtie | 17. apríl 1933 Galéria Ganku, Vysoké Tatry |
Národnosť | poľská |
Profesia | horský vodca |
Bol synom Ludwika Antoniho Birkenmajera, fyzikom, matematikom a historikom. Bol profesorom poľského jazyka, vyučoval poľskú literatúru na Liceu Ogólnokształcące im. Bolesława Krzywoustegov v Nakło nad Notecią, na gymnáziu v Inowrocławi (od roku 1925) a v Poznani. Pôsobil v Zbore Kadétow č. 3 v Rawiczi. Bol literárne činný, upravoval časopis „Wentylator“. Publikoval niekoľko básní a poviedok a poľský preklad (z angličtiny) diela Dom a svet Rabindranath Tagore (1921).
Od roku 1924 navštevoval Vysoké Tatry. Bol turistickým sprievodcom, vodcom a členom neformálnej turistickej a horolezeckej skupiny, ktorá pôsobila v rokoch 1927 – 1930 a volala sa „Cyrhlanie“. Meno bolo odvodené od Toporowej Cyrhly, najvyššej miestnej časti Zakopaného. Jej členovia boli väčšinou učitelia stredných škôl.
Horolezectvom sa začal vážnejšie zaoberať v roku 1929, keď vyliezol v tatranských stenách mnohé ťažké cesty a objavil nové. V roku 1930 celé leto prežil v Tatrách. Počas 90 dní vyliezol okolo 35 nových ciest a ich variantov, najmä s partnerom Kazimierzom Kupczykom. Jeho cesty, z tejto sezóny, sú dodnes oceňované horolezcami. Medzi inými východná stena Rohatej veže (1. júla), východná stena Gerlachovského štítu (7. júla), východný pilier Ganku (15. júla), východná stena Bielovodskej veže (18. júla), južná stena Kežmarského štítu (24. augusta) a západná stena Lomnického štítu (21. júna). Jeho lezeckými partnermi boli predovšetkým Jan Kazimierz Dorawski, Stanisław Groński, Alfred Szczepański, Jan Alfred Szczepański, Witold Henryk Paryski a Tadeusz Pawłowski.
Birkenmajer sa zaujímal o topografiu, tatranské názvoslovie a ideológiu horolezectva. Bol ochrancom horskej prírody a propagátorom bivakovania v horskom prostredí Vysokých Tatier. Zaoberal sa horskou fotografiou. Od roku 1930 publikoval početné opisy horolezeckých výstupov a ciest v časopise Taternik a v iných časopisoch.
V roku 1931 bol členom horolezeckej expedície v Alpes du Dauphiné vo Francúzsku, kde urobil tretí výstup južnou stenou na La Meije. Nasledujúci rok v podobnej expedícii na masív Mont Blanc urobil prvovýstup juhozápadným hrebeňom Aiguille du Moine (13. augusta).
Alpské skúsenosti využil počas zimných horolezeckých výstupov vo Vysokých Tatrách. Počas výstupu so Stanisławom Gronským na východný pilier v Galérii Ganku, v apríli 1933, zomrel v dôsledku vyčerpania a podchladenia.
Je pochovaný na novom cintoríne na ulici Nowotarska v Zakopanom.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wincenty Birkenmajer
Externé odkazy
upraviť- Článok na internete (po poľsky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wincenty Birkenmajer na poľskej Wikipédii.