Záhrebská katedrála
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Súradnice: 45°48′52″S 15°58′47″V / 45,81444°S 15,97972°V
Záhrebská katedrála (chorv. katedrala Uznesenja blažene Djevice Marije i svetih Stjepana i Ladislava alebo skrátene Zagrebačka katedrala) je rímskokatolícky kostol a katedrála Záhrebskej arcidiecézy a zároveň najznámejšia a najväčšia chorvátska kultúrno-historická pamiatka.
Dejiny katedrály upraviť
Záhrebská katedrála bola najprv malá cirkev, postavená medzi 9. a 11. storočím. Záhrebské biskupstvo založil Ladislav I. v roku 1094, keď bol založený aj Záhreb. Záhrebská katedrála bola postavená v románsko-gotickom štýle. V roku 1242 ju zničili Mongoli (Tatári...) a v 13. storočí ju obnovil biskup Timotej v gotickom štýle. V 16. storočí bola katedrála obkolesená vežami a hradbami. Medzi rokmi 1633 – 1641 dostala renesančnú vežu. Viackrát katedrálu zničili požiare, ale najväčší úder dostala v záhrebskom zemetrasení v roku 1880. Po zemetrasení bola katedrála obnovená. Staré hodiny boli strhnuté a inštalovali sa nové hodiny s priemerom 3,2 m a s hmotnosťou 600 kilogramov. Na stavbu týchto hodín bolo použitých 8 ton bronzu a mosadze. 22. 3. 2020 vyše 10-sekundové zemetrasenie, ktoré nasledovalo ešte niekoľko otrasov, zase poškodilo Záhrebskú katedrálu, padol špic jednej z jej dvoch veží (špica pravej veže).
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Záhrebská katedrála
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |