Zámok Hartheim
Zámok Hartheim v Alkovene v Hornom Rakúsku bol zariadením zapojeným do realizácie programov eutanázie s názvom „Program T-4“ a „14f13“ počas nacistickej okupácie Rakúska.
Dejiny upraviť
renesančný zámok bol postavený na začiatku 17. storočia.
Známym sa stal ako miesto masového vraždenia invalidných a duševne chorých ľudí, práce neschopných väzňov koncentračných táborov a zahraničných nútene nasadených pracovníkov nacistami v období od mája 1940 do decembra 1944. Celkom bolo počas tohto obdobia zavraždených oxidom uhoľnatým v plynovej komore 30 000 ľudí.[1]
Pamätné miesto upraviť
V roku 2003 bolo na zámku Hartheim otvorené výukové a pamätné miesto na pamiatku obetí nacistickej eutanázie.