Zapaľovač (munícia)

Zapaľovač je muničný diel určený na iniciáciu účinnej náplne bojových častí vojenskej munície. Zapaľovač môže byť samostatný predmet (konštrukčný celok), ktorý je možné od zvyšku munície oddeliť a zameniť, ale tiež môže byť tvorený skupinou zariadení rozmiestnených na rôznych miestach munície – v takejto podobe sa nazýva zapaľovacím (iniciačným) ústrojenstvom.

Konštrukcia zapaľovača

Jednoduchý delostrelecký zapaľovač (princíp)
1 – úderník s ihlou
2 – odstredivé poistky
3 – telo zapaľovača
4 – roznetka
5 – oneskorovač
6 – prepínač oneskorenia (ventil)
7 – rozbuška
8 – počinová nálož
9 – viečko
Ak je ventil 6 otvorený, iniciačný povel je prenesený okamžite z roznetky 4 na rozbušku 7, ak je ventil 6 zatvorený, iniciačný povel prechádza cez oneskorovač 5

Každý zapaľovač sa skladá z niekoľkých základných prvkov:

• povelový snímač – vytvára alebo sníma povel pre uvedenie zapaľovaču do činnosti, či už v dôsledku vzájomného pôsobenia snímača a cieľa, alebo nezávisle od cieľa – z časových mechanizmov.
• prenosový blok povelu – prenáša povelový impulz od povelového snímača k výkonovému bloku, má tieto úlohy: vytvoriť malé oneskorenia medzi činnosťou povelového snímača a výkonového bloku, potrebné na preniknutie munície do cieľa, zlúčiť povelové impulzy z rôznych povelových snímačov, prerozdeliť a zosilniť povelový impulz pre výkonové bloky, svojimi poistnými mechanizmami zvýšiť bezpečnosť a funkčnosť zapaľovača.
• výkonový blok – vytvára z relatívne slabého povelového impulzu silný impulz (spravidla detonačnú vlnu) pre iniciáciu nálože v munícii
• poistné mechanizmy – zaisťujú bezpečnú činnosť zapaľovača pri skladovaní, preprave, príprave k bojovému použitiu a pri bojovom použití. Tvoria spravidla neoddeliteľnú súčasť konštrukcie povelového snímača a prenosového bloku povelu. Pri použití munície reagujú na sily pôsobiacimi na strelu počas výstrelu a počas letu k cieľu aktivujú a v stanovenom časovom poradí postupne odstránia prekážky v ceste povelového impulzu, ktoré vytvárajú a tým umožnia prechod povelového impulzu od povelového snímača cez prenosový blok povelu k výkonnému bloku. Takéto usporiadenie zabraňuje neúmyselnej aktivácii munície pri manipulácii, počas výstrelu a v bezprostrednej blízkosti zbrane, z ktorej je munícia vystrelená.
• odisťovacie mechanizmy – používajú sa u leteckých bômb – zabezpečujú, aby sa poistné mechanizmy leteckých bombových zapaľovačov začali odisťovať až po spoľahlivom oddelení leteckej bomby od nosiča a jej vzdialení sa na minimálnu bezpečnú vzdialenosť.

Zapaľovače pre rôzne druhy munície môžu mať rôznu konštrukciu a niektoré základné prvky môžu byť zlúčené do jedného konštručného celku, alebo celkom chýbať, v iných prípadoch je naopak zapaľovač zložitý a mať niekoľko stupňov odistenia, ktoré sa aktivujú postupne.

Rozdelenie zapaľovačov

Podľa druhu munície a umiestnenia na munícii

• Zapaľovače pre delostreleckú muníciu
  • hlavové
  • dnové
  • vnútorné
• Zapaľovače pre leteckú muníciu
  • hlavové
  • dnové
  • bočné
  • vnútorné
• Zapaľovače pre ženijnú muníciu (míny, fugasy a nálože)
• Zapaľovače pre ručné granáty
• Zapaľovače špeciálne

Podľa spôsobu aktivácie

• zapaľovače nárazové – reagujú na impulz nárazu strely na cieľ alebo do terénu. Môžu byť mechanické alebo elektronické. Mechanické nárazové zapaľovače vytvárajú povelový impulz nápichom roznetky ihlou alebo iniciujú roznetku tlakovým a tepelným impulzom prudko stlačeného plynu v uzatvorenej dutine pri náraze na prekážku. Elektrické pracujú na princípe uzatvorenia (alebo rozpojenia) elektrického okruhu v snímači nárazu, alebo používajú na vytvorenie elektrického impulzu piezoelektrické alebo elektromagnetické generátory. Môžu byť okamžité, alebo vydávajú povel k aktivácii bojovej časti s malým oneskorením, potrebným na preniknutie do cieľa. Používajú sa typicky u munície základného určenia – trieštivej, trhavej, zápalnej a priebojnej všetkých druhov.
• zapaľovače časové – Časové mechanizmy môžu byť pyrotechnické, chemické, mechanické, s hodinovým strojom alebo elektrické či elektronické a zapracujú v nastavenom čase od okamihu výstrelu alebo odhodenia z nosiča, alebo od okamihu dopadu munície do terénu alebo na cieľ. Doba chodu časových mechanizmov sa môže nastavovať pred výstrelom strely z dela, pri zavesení bomby na lietadlo, ale tiež (u elektronických časových zapaľovačov) špeciálnymi zariadeniami počas výstrelu alebo počas letu lietadla. Typické použitie majú v protilietadlovom delostrelectve stredných a veľkých kalibrov a pri použití bežných trieštivotrhavých striel ako šrapnelov proti živej sile. V letectve sa používajú pre otváranie kontajnerových bômb a bombových zväzkov. Používajú sa tiež pre aktiváciu munície pomocného určenia – predovšetkým osvetlovacej, signálnej, orientačnej a pasívnej rušiacej. Časové zapaľovače aktivované pri náraze na prekážku alebo do terénu sa používajú pri leteckom bombardovaní na zamínovanie objektov. K časovým zapalovačom možno priradiť aj samodeštrukčné zariadenia, ktoré zlividujú použitú muníciu po uplynutí predpokladaj doby na dosiahnutie cieľa, aby munícia nepredstavovala ďalšiu hrozbu pre vlastné vojská alebo obyvateľstvo.
• zapaľovače nekontaktné – bezdotykové – reagujú na blízkosť cieľa na základe energie vyžarovanej cieľom alebo odrážajúcej sa od cieľa. Môžu byť aktívne (samotný zapaľovač vyžaruje do okolia energiu a sníma jej odraz od cieľa) alebo pasívne (snímajú energiu vyžiarenú cieľom alebo vyžiarenú iným zdrojom a od cieľa odrazenú). Využívajú elektrostatické a magnetické polia (typické pre námorné a protitankové míny), rádiové žiarenie (aktívne rádiolokačné nekontaktné zapalovače typické pre rôzne protilietadlové riadené strely a tiež delostrelecké granáty), optické žiarenie (od infračervenej oblasti cez viditeľné svetlo až po ultrafialové žiarenie) (typické pre rôzne protilietadlové riadené strely), akustické prejavy cieľa, vibrácie prostredia spôsobené pohybom cieľa (opäť typické pre rôzne pozemné a námorné míny), hydrostatické a hydrodynamické efekty pohybu cieľa vo vode a podobne. K bezdotykovým zapaľovačom sú radené aj hydrostatické a barometrické zapaľovače, ktoré aktivujú muníciu v nastavenej hĺbke pod hladinou (protiponorkové hlbinné bomby) alebo výške nad zemou (typické pre staršie typy leteckých jadrových bômb).
• zapaľovače povelové – sú aktivované diaľkovým povelom z miesta mimo muníciu, ktorú aktivujú, takéto zapalovače sa používajú napríklad v strelách protiraketovej a protilietadlovej obrany, kde je potrebné zabezpečiť výbuch bojovej časti ešte pred stretnutím strely s veľmi rýchlym cieľom, tak, aby pole ničenia bojovej časti malo optimálne rozmery a hustotu.

Nekontaktné a časové zapaľovače môžu byť doplnené nárazovým zapaľovačom alebo ho vo svojej konštrukcii priamo obsahujú. Nekontaktné a nárazové zapaľovače môžu byť vybavené jednoduchými časovými mechanizmami, ktoré zabezpečia likvidáciu munície v prípade, že strela minie cieľ.