Wikipédia

Internacionalizácia podniku

(Presmerované z Zmedzinárodňovanie podniku)

Internacionalizácia podniku/firmy/podnikania (iné názvy: internacionalizácia, zmedzinárodňovanie[1] podniku/firmy/podnikania) je expanzia (pravidelnej) činnosti podniku za hranice jeho domovského štátu, resp. samotná (pravidelná) činnosť podniku prekračujúca hranice jeho domovského štátu. Presná definícia je sporná, podrobnosti pozri nižšie.

Definícia upraviť

Nasledujú ukážky definície internacionalizácie z literatúry:

  • „expanzia ekonomickej aktivity fir[my] nad rámec jednotliv[ého] národn[ého] hospodárst[va]“[2]
  • „geografická expanzia ekonomických aktivít cez národné hranice. …predstupeň globalizácie resp. prechodný stav vo vývoji ku globalizácii“ (pričom globalizáciou sa myslí globalizácia podniku)[3]
  • „expanzia podnikateľského poľa pôsobenia do viacerých krajín“[4]
  • „prerastanie rôznych foriem hospodárskej činnosti v kapitalistických štátoch mimo rámec národného hospodárstva jednotlivých krajín“[5]
  • „proces zvýšenia zapojenia do medzinárodných trhov“[6]
  • „činnosť firmy, ktorá prekračuje národné hranice“[7]
  • „Za internacionalizovaný podnik podľa teórie považujeme každý, ktorý minimálne jednu svoju činnosť, proces alebo aktivitu vykonáva v zahraničí, t. j. činnosť podniku prekračuje národné hranice.“[8]
  • „trvalá a pre podnik celkovo významná zahraničná činnosť“ (od vysokého podielu exportu až po priame investície a aliančných partnerov v zahraničí resp. v celom svete, t.j. až po globalizáciu), resp. „súhrnné označenie pre všetky formy medzinárodnej podnikovej činnosti“[9]
  • „celý rozsah činností, ktoré sú zamerané na aspoň jeden zahraničný trh a uskutočňujú sa pravidelne“[10]
  • činnosti tzv. medzinárodného podniku, teda (takého podniku, ktorý vykonáva) „podnikateľské činnosti ľubovoľného druhu, rozsahu a významu aj za hranicami svojej vlastnej krajiny, ktoré sú navrhnuté ako trvalé a/alebo tak, že sa majú opakovať.“[11]
  • inovácia firmy, pri ktorej sa „nové trhy a/alebo nové produkčné kapacity nachádzajú v zahraničí“[12]
  • „medzinárodný obchod s tovarom vyrobeným v rámci národných ekonomík[;] výroba je [teda] národná, [kým] obchod je internacionálny.“ (Pri globalizácii sú naopak výroba aj obchod internacionálne.)[13]
  • fragmentácia do rôznych štátov (t.j. rozdelenie výroby do lokalít v rôznych štátoch)[14]

Niektorí autori obmedzujú definíciu internacionalizácie len na medzinárodný marketing, teda len na oblasť odbytu a marketingu, u iných zahŕňa aj iné oblasti napr. výskum, financie a pod. Okrem toho (ako vidno čiastočne aj vyššie) niektorí autori obmedzujú definíciu len na začiatok (teda rozbeh) činnosti v zahraničí.[15] S termínom internacionalizácia úzko súvisí termín medzinárodný podnik (internacionálny podnik), pretože internacionalizácia sú vlastne činnosti či rozbeh činností medzinárodného podniku; definícia medzinárodného podniku teda určuje aj definíciu internacionalizácie[16][17].

Charakteristika upraviť

Podniky sa internacionalizujú dvoma základnými spôsobmi: jednak exportom či importom, a jednak investíciami v zahraničí (čiže zakladaním alebo získaním kontroly nad zahraničnými podnikmi).[18]

Internacionalizačné procesy sa vyskytujú v predvýrobnej fáze, v samotnej výrobe a/alebo pri realizácii tovarov a služieb.[2]

Najznámejšie indikátory internacionalizácie podniku sú[19]:

  • tržby/pridaná hodnota v zahraničí
  • počet pracovníkov v zahraničí
  • účasť cudzincov vo vedení
  • počet zahraničných dcérskych spoločností
  • výška zahraničných priamych investícií
  • exportný podiel.

Podľa teórie internacionalizácie uppsalskej školy internacionalizácia firmy prebieha v štyroch etapách[20]:

  • Nepravidelný vývoz;
  • Pôsobenie na zahraničnom trhu prostredníctvom vývozných obchodných metód;
  • Zriadenie jednej alebo viacerých obchodných afiliácií;
  • Výrobné aktivity v zahraničí.

Referencie upraviť

  1. ↑ MAGDOLENOVÁ, Jana. Analýza vybraných faktorov internacionalizácie slovenských firiem. Journal of Competitiveness, december 2010, čís. 2, s. 86. Dostupné online [cit. 2016-04-03]. ISSN 1804-1728.
  2. ↑ a b internacionalizácia firiem. In: MICHNÍK, Ľubomír, et al. Ekonomická encyklopédia: slovník A-Ž. 1. vyd. Bratislava : Sprint, 1995. 630 s. ISBN 80-967122-2-5. S. 251.
  3. ↑ HAAS, Hans-Dieter. Internationalisierung. In: Gabler Wirtschaftslexikon Online [online]. Wiesbaden: Springer Gabler, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  4. ↑ PERLITZ, Manfred. Internationales Management : 68 Tabellen. 5., bearb. Aufl. Stuttgart : Lucius und Lucius, 2004. ISBN 3-8282-0274-8. citovaný in: GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 18.
  5. ↑ internacionalizace firem. In: CINKL, Jiří, ed. et al. Encyklopedie zahraničního obchodu. 2. upr. a dopl. vyd. Praha; Bratislava : SNTL; Alfa, 1986. 722 s. S. 235 – 236.
  6. ↑ WELCH, Lawrence S.; LUOSTARINEN, Reijo. Internationalization: Evolution of a Concept. Journal of General Management, december 1988, roč. 14, čís. 2, s. 34 – 55. ISSN 0306-3070. citované v: SUSMAN, Gerald I., ed. Small and Medium-Sized Enterprises and the Global Economy. Cheltenham, UK ; Northampton, MA : Edward Elgar, 2007. ISBN 1845425952. S. 281.
  7. ↑ SCHMID, Stefan. Multikulturalität in der internationalen Unternehmung : Konzepte, Reflexionen, Implikationen. Wiesbaden : Gabler, 1996. 407 s. ISBN 3-409-12087-4. S. 120. citovaný in: MAGDOLENOVÁ, Jana. Internacionalizácia podnikateľských subjektov v procese globalizácie [online]. Žilina: Logistický monitor, február 2009, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online. (dlhšia verzia: MAGDOLENOVÁ, Jana. Analýza vybraných faktorov internacionalizácie slovenských firiem. Journal of Competitiveness, december 2010, čís. 2, s. 87. Dostupné online [cit. 2016-04-03]. ISSN 1804-1728. )
  8. ↑ PROCHÁZKOVÁ, Katarína. Prienik a etaplovanie startupov v medzinárodnom podnikateľskom prostredí. In: SLÁVIK, Štefan, a kol. Podnikateľské modely a podnikateľské stratégie startupov : I. recenzovaný zborník vedeckých prác. Bratislava : Ekonóm : Ekonomická univerzita, 2015. 310 s. ISBN 978-80-225-4167-1. S. 203. (aj tu PROCHÁZKOVÁ, Katarína. Globalizácia a internacionalizácia podniku v medzinárodnom prostredí [online]. Akademický repozitár, 12.10.2015, rev. 2016-04-03, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online. )
  9. ↑ Handbuch Internationalisierung: Globalisierung - eine Herausforderung für die Unternehmensführung. Zweite, völlig neu bearbeitete und erweiterte Auflage. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2002. ISBN 978-3-642-63141-2. s. 5, 6.
  10. ↑ KEBSCHULL, D. Internationalisierungsmotive. In: Handwörterbuch Export und internationale Unternehmung. Stuttgart : Poeschel, 1989. ISBN 3-7910-8029-6. S. 974. citovaný in: GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 18.
  11. ↑ GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 17, 18.
  12. ↑ BOBOVNICKÝ, Artur. Marketing pre medzinárodné trhy : (učebný text pre predmet Globálny marketing) [online]. Trnava-Bratislava: Univerzita Sv.Cyrila a Metoda, Fakulta masmediálnej komunikácie, Katedra marketingovej komunikácie, [cit. 2016-04-03]. S. 8. Dostupné online.
  13. ↑ ZAMAZALOVÁ, Marcela, a kol. Marketing. 2. přeprac. a dopl. vyd. V Praze : C.H. Beck, 2010. 499 s. (Beckovy ekonomické učebnice.) ISBN 978-80-7400-115-4. S. 290.
  14. ↑ DEARDORFF, Alan V. internationalization. In: Deardorffs' Glossary of International Economics [online]. [Cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  15. ↑ Internationalisierung [online]. Wirtschaftslexikon24.com, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  16. ↑ GRASER, Stephanie. Realwirtschaftliche und finanzwirtschaftliche Internationalisierung : die besondere Relevanz für Emerging Market Multinationals. 1. Aufl. Wiesbaden : Gabler, 2011. ISBN 978-3-8349-2864-1. s. 15 – 18.
  17. ↑ MAGDOLENOVÁ, Jana. Internacionalizácia podnikateľských subjektov v procese globalizácie [online]. Žilina: Logistický monitor, február 2009, [cit. 2016-04-03]. Dostupné online.
  18. ↑ internacionalizace. In: ECHAUDEMAISON, Claude-Daniele, et al. Slovník ekonomie a sociálních věd. 1. vyd. Praha : EWA, 1995. 419 s. ISBN 80-85764-13-X. S. 124.
  19. ↑ Handbuch Internationalisierung: Globalisierung - eine Herausforderung für die Unternehmensführung. Zweite, völlig neu bearbeitete und erweiterte Auflage. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2002. ISBN 978-3-642-63141-2. s. 5.
  20. ↑ MAGDOLENOVÁ, Jana. Analýza vybraných faktorov internacionalizácie slovenských firiem. Journal of Competitiveness, december 2010, čís. 2, s. 94. Dostupné online [cit. 2016-04-03]. ISSN 1804-1728.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Internacionalizácia_podniku&oldid=6252921“