Zoznam kardinálov vymenovaných Levom XIII.

zoznamový článok projektov Wikimedia

Toto je zoznam kardinálov vymenovaných Levom XIII.[1]

Portrét Leva XIII. (Philip de László, 1900, olej na plátne, Maďarská národná galéria, Budapešť)

Menovacia politika

upraviť

Pápež Lev XIII. vymenoval počas svojho pontifikátu (1878 – 1903) 147 kardinálov v 27 konzistóriách konaných v zhruba ročných intervaloch, niekedy aj častejšie. Svojimi menovaniami sa priblížil k limitu (ktorý ale nikdy neprekročil) 70 kardinálov v kolégiu, ktorý bol stanovený od roku 1586. Pápež tak vymenoval celý kardinálsky zbor viac ako dvakrát.

Najväčšiu skupinu, štrnástich nových kardinálov, pričom dvaja ďalší boli utajení, pápež vyhlásil 16. januára 1893. Deväť z Levových kardinálov bolo vymenovaných in pectore a ohlásených až na neskoršom konzistóriu. Medzi tých, ktorí boli ohlásení na jeho prvom konzistóriu, patril aj jeho brat Giuseppe Pecci. Medzi kardinálov, ktorých povýšil, patrili aj bratia Serafino a Vincenzo Vannutelli a bratranci Luigi Jacobini a Angelo Jacobini. Ďalší z Levových kardinálov, Friedrich von Fürstenberg, mal v kolégiu bratranca menovaného v roku 1842 pápežom Gregorom XVI.

Menovacia politika tohto pontifika kopírovala jeho predchodcu. Zo 147 nových kardinálov bolo 143 Európanov (z toho 84 Talianov, 20 Francúzov, 10 Španielov, 6 Nemcov, 5 Rakúšanov, 4 Poliakov, 3 Írov, 2 Belgičanov, 2 Čechov, 2 Uhrov, 2 Portugalcov, 1 Angličana, 1 Slovinca a 1 Švajčiara). Iba štyria neboli Európania: James Gibbons (Spojené štáty americké), Francis Moran (Austrália), Elzéar-Alexandre Taschereau (Kanada) a Andon Bedros kardinál Hassoun. Lev XIII. kreoval za kardinála prvého Austrálčana, Kanaďana, Slovinca, ako aj Arména, kardinála Hassouna. Tento posledný menovaný bol zároveň prvým prelátom východného obradu, ktorý sa stal kardinálom od roku 1439.

Najstarším vymenovaným kardinálom sa stal 81-ročný Španiel Sebastián Herrero a Espinosa de los Monteros. Naopak najmladšou vymenovanou osobou bol 37-ročný Čech Lev Skrbenský z Hříště.

Zo 147 kardinálov, ktorých vymenoval Lev XIII., ho prežilo 63. Na konkláve po jeho smrti v roku 1903 sa zúčastnil len jediný kardinál vymenovaný jeho predchodcom Piom IX., ostatní boli všetci kardinálmi čerstvo zosnulého pontifika. Spomedzi Levových kardinálov sa Giuseppe kardinál Sarto stal po jeho smrti pápežom Piom X. Posledný žijúci kardinál vymenovaný pápežom Levom XIII., Lev Skrbenský z Hříště, zomrel 24. decembra 1938. Prežil tak pontifika o 35 rokov.

Z tejto skupiny prelátov boli viacerí vymenovaní pre krajiny súčasnej strednej Európy. Medzi inými tak kardinálsky purpur získal aj kalocský arcibiskup Lajos Haynald, ostrihomský arcibiskup Kolos Ferenc Vaszary, pražský arcibiskup Włodzimierz Czacki, olomoucký arcibiskup Lev Skrbenský z Hříště, Poliak Włodzimierz Czacki, krakovský arcibiskup Albin Dunajewski a ďalší.

Z tejto generácie kardinálov sú v súčasnosti v Katolíckej cirkvi uctievaní štyria ako blahoslavení alebo svätí. Prvým blahoslaveným sa stal Giuseppe kardinál Sarto (neskôr pápež Pius X.). Jeho verejná úcta bola schválená 3. marca 1951 a od 29. mája 1954 je uctievaný ako svätý. Medzi blahoslavených bol od 19. septembra 2010 zaradený aj John Henry kardinál Newman, ktorý bol neskôr 13. októbra 2019 uznaný ako svätec. Ďalšími dvomi blahoslavenými osobami sú od 10. mája 1987 Andrea Carlo kardinál Ferrari a od 25. septembra 1988 aj Giuseppe Benedetto kardinál Dusmet.

Konzistórium 12. mája 1879

upraviť
 
Uhorský kardinál Lajos Haynald bol vymenovaný 12. mája 1879. (Mihály Munkácsy, Maďarská národná galéria, 1884)
 
Pápež vymenoval 12. mája 1879 za kardinála aj konvertitu Johna Henry Newmana. (autor: Emmeline Deane)
  1.   Friedrich Egon kardinál von Fürstenberg (1813 – 1892)
  2.   Julien-Florian-Félix kardinál Desprez (1807 – 1895)
  3.   Lajos kardinál Haynald (1816 – 1891)
  4.   Louis-Édouard-François-Desiré kardinál Pie (1815 – 1880)
  5.   Americo kardinál Ferreira dos Santos Silva (1829 – 1899)
  6.   Gaetano kardinál Alimonda (1818 – 1891)
  7.   Giuseppe kardinál Pecci (1807 – 1890)
  8.   sv. John Henry kardinál Newman (1801 – 1890)
  9.   Joseph kardinál Hergenröther (1824 – 1890)
  10.   Tommaso Maria kardinál Zigliara (1833 – 1893)

Konzistórium 19. septembra 1879

upraviť
 
Luigi Jacobini bol vymenovaný za kardinála 19. septembra 1879. (autor: Adolf Dauthage)
  1.   Pier Francesco kardinál Meglia (1810 – 1883)
  2.   Giacomo kardinál Cattani (1823 – 1887)
  3.   Luigi kardinál Jacobini (1832 – 1887)
  4.   Domenico kardinál Sanguigni (1809 – 1882)

Konzistórium 13. decembra 1880

upraviť
  1.   Andon Bedros kardinál Hassoun (1809 – 1884)
  2.   Carlo kardinál Laurenzi (1821 – 1893) in pectore, zverejnený v roku 1884
  3.   Francesco Ricci kardinál Paracciani (1830 – 1894) in pectore, zverejnený v marci 1882
  4.   Pietro kardinál Lasagni (1814 – 1885) in pectore, zverejnený v marci 1882

Konzistórium 27. marca 1882

upraviť
 
Francúz Charles Lavigerie získal kardinálske galero 27. marca 1882.
  1.   Domenico kardinál Agostini (1825 – 1891)
  2.   Charles kardinál Lavigerie (1825 – 1892) in pectore, zverejnený 3. júla 1882
  3.   Joaquín kardinál Lluch y Garriga (1816 – 1882)
  4.   Edward kardinál MacCabe (1816 – 1885)
  5.   Angelo kardinál Jacobini (1825 – 1886)

Konzistórium 25. septembra 1882

upraviť
  1.   Angelo kardinál Bianchi (1817 – 1897)
  2.   Włodzimierz kardinál Czacki (1834 – 1888)

Konzistórium 24. marca 1884

upraviť
  1.   José Sebastião kardinál de Almeida Neto (1841 – 1920)
  2.   Guglielmo kardinál Sanfelice d'Acquavella (1834 – 1897)

Konzistórium 10. novembra 1884

upraviť
  1.   Michelangelo kardinál Celesia (1814 – 1904)
  2.   Antolín kardinál Monescillo y Viso (1811 – 1897)
  3.   Guglielmo kardinál Massaia (1809 – 1889)
  4.   Cölestin kardinál Josef Ganglbauer (1817 – 1889)
  5.   Zeferino kardinál González y Díaz Tuñón (1831 – 1894)
  6.   Carmine kardinál Gori-Merosi (1810 – 1886)
  7.   Ignazio kardinál Masotti (1817 – 1888)
  8.   Isidoro kardinál Verga (1832 – 1899)

Konzistórium 27. júla 1885

upraviť
  1.   Paul kardinál Melchers (1813 – 1895)
  2.   Alfonso kardinál Capecelatro (1824 – 1912)
  3.   Francesco kardinál Battaglini (1823 – 1892)
  4.   Patrick Francis kardinál Moran (1830 – 1911)
  5.   Placido Maria kardinál Schiaffino (1829 – 1889)
  6.   Carlo kardinál Cristofori (1813 – 1891)

Konzistórium 7. júna 1886

upraviť
 
Jediným novým americkým kardinálom bol James Gibbons.
  1.   Victor-Félix kardinál Bernadou (1816 – 1891)
  2.   Elzéar-Alexandre kardinál Taschereau (1820 – 1898)
  3.   Benoit-Marie kardinál Langénieux (1824 – 1905)
  4.   James kardinál Gibbons (1834 – 1921)
  5.   Charles-Philippe kardinál Place (1814 – 1893)
  6.   Augusto kardinál Theodoli (1819 – 1892)
  7.   Camillo kardinál Mazzella (1833 – 1900)

Konzistórium 14. marca 1887

upraviť
 
Mariano Rampolla bol vymenovaný za kardinála 14. marca 1887.
  1.   Serafino kardinál Vannutelli (1834 – 1915)
  2.   Gaetano Aloisi kardinál Masella (1826 – 1902)
  3.   Luigi kardinál Giordani (1822 – 1893)
  4.   Camillo Siciliano kardinál di Rende (1847 – 1897)
  5.   Mariano kardinál Rampolla (1843 – 1913)

Konzistórium 23. mája 1887

upraviť
  1.   Luigi kardinál Pallotti (1829 – 1890)
  2.   Agostino kardinál Bausa (1821 – 1899)

Konzistórium 11. februára 1889

upraviť
  1.   bl. Giuseppe Benedetto kardinál Dusmet (1818 – 1894)
  2.   Giuseppe kardinál d'Annibale (1815 – 1892)
  3.   Luigi kardinál Macchi (1832 – 1907)

Konzistórium 24. mája 1889

upraviť
 
Česko získalo kardinála v osobe Franziska von Paula Graf von Schönborna, ktorý bol vymenovaný 24. mája 1889.
  1.   François-Marie-Benjamin kardinál Richard (1819 – 1908)
  2.   Joseph-Alfred kardinál Foulon (1823 – 1893)
  3.   Aimé-Victor-François kardinál Guilbert (1812 – 1889)
  4.   Pierre-Lambert kardinál Goossens (1827 – 1906)
  5.   Franziskus kardinál von Paula Graf von Schönborn (1844 – 1899)
  6.   Achille kardinál Apolloni (1823 – 1893)
  7.   Gaetano kardinál de Ruggiero (1816 – 1896)

Konzistórium 30. decembra 1889

upraviť
  1.   Vincenzo kardinál Vannutelli (1836 – 1930) in pectore, zverejnený v roku 1890

Konzistórium 23. júna 1890

upraviť
 
Poliak Albin Dunajewski bol vymenovaný za kardinála 23. júna 1890. (autor: Awit Szubert)
  1.   Sebastiano kardinál Galeati (1822 – 1901)
  2.   Gaspard kardinál Mermillod (1824 – 1892)
  3.   Albin kardinál Dunajewski (1817 – 1894)

Konzistórium 1. júna 1891

upraviť
  1.   Luigi kardinál Rotelli (1833 – 1891)
  2.   Anton Josef kardinál Gruscha (1820 – 1911)

Konzistórium 14. decembra 1891

upraviť
  1.   Fulco Luigi kardinál Ruffo-Scilla (1840 – 1895)
  2.   Luigi kardinál Sepiacci (1835 – 1893)

Konzistórium 16. januára 1893

upraviť
 
Uhorský prímas Kolos Ferenc Vaszary sa stal členom kardinálskeho kolégia 16. januára 1893.
 
Ír Michael Logue získal kardinálsku hodnosť 16. januára 1893.
  1.   Giuseppe kardinál Guarino (1827 – 1897)
  2.   Mario kardinál Mocenni (1823 – 1904)
  3.   Amilcare kardinál Malagola (1840 – 1895)
  4.   Angelo kardinál Di Pietro (1828 – 1914)
  5.   Benito kardinál Sanz y Forés (1828 – 1895)
  6.   Guillaume-René kardinál Meignan (1817 – 1896)
  7.   Léon-Benoît-Charles kardinál Thomas (1826 – 1894)
  8.   Philipp kardinál Krementz (1819 – 1899)
  9.   Ignatius kardinál Persico (1823 – 1896)
  10.   Luigi kardinál Galimberti (1835 – 1896)
  11.   Michael kardinál Logue (1840 – 1924)
  12.   Kolos Ferenc kardinál Vaszary (1832 – 1915)
  13.   Herbert kardinál Vaughan (1832 – 1903)
  14.   Georg kardinál von Kopp (1837 – 1914)
  15.   Adolphe kardinál Perraud (1828 – 1906) in pectore, zverejnený v roku 1895
  16.   Andreas kardinál Steinhuber (1824 – 1907) in pectore, zverejnený v roku 1894

Konzistórium 12. júna 1893

upraviť
  1.   Victor-Lucien-Sulpice kardinál Lécot (1831 – 1908)
  2.   Giuseppe Maria kardinál Graniello (1834 – 1896)
  3.   Joseph-Christian-Ernest kardinál Bourret (1827 – 1896)
  4.   Lőrinc kardinál Schlauch (1824 – 1902)
  5.   sv. Giuseppe kardinál Sarto (1835 – 1914), neskôr pápež Pius X.

Konzistórium 18. mája 1894

upraviť
 
Taliansky kardinál Andrea Carlo Ferrari je v súčasnosti blahoslaveným.
  1.   Egidio kardinál Mauri (1828 – 1896)
  2.   Ciriaco María kardinál Sancha y Hervás (1833 – 1909)
  3.   Domenico kardinál Svampa (1851 – 1907)
  4.   bl. Andrea Carlo kardinál Ferrari (1850 – 1921)
  5.   Francesco kardinál Segna (1836 – 1911)

Konzistórium 29. novembra 1895

upraviť
 
Poliak Sylvester Sembratovych bol vymenovaný za kardinála 29. novembra 1895.
  1.   Sylvester kardinál Sembratovych (1836 – 1898)
  2.   Francesco kardinál Satolli (1839 – 1910)
  3.   Johannes Evangelist kardinál Haller (1825 – 1900)
  4.   Antonio María kardinál Cascajares y Azara (1834 – 1901)
  5.   Girolamo Maria kardinál Gotti (1834 – 1916)
  6.   Jean-Pierre kardinál Boyer (1829 – 1896)
  7.   Achille kardinál Manara (1827 – 1906)
  8.   Salvador kardinál Casañas y Pagés (1834 – 1908)

Konzistórium 22. júna 1896

upraviť
  1.   Domenico kardinál Jacobini (1837 – 1900)
  2.   Antonio kardinál Agliardi (1832 – 1915)
  3.   Domenico kardinál Ferrata (1847 – 1914)
  4.   Serafino kardinál Cretoni (1833 – 1909)

Konzistórium 30. novembra 1896

upraviť
  1.   Raffaele kardinál Pierotti (1836 – 1905)
  2.   Giuseppe Antonio Ermenegildo kardinál Prisco (1833 – 1923)

Konzistórium 19. apríla 1897

upraviť
  1.   José María Martín kardinál de Herrera y de la Iglesia (1835 – 1922)
  2.   Pierre-Hector kardinál Coullié (1829 – 1912)
  3.   Guillaume-Marie-Joseph kardinál Labouré (1841 – 1906)
  4.   Guillaume-Marie-Romain kardinál Sourrieu (1825 – 1899)

Konzistórium 19. júna 1899

upraviť
 
José Calassanç Vives y Tuto získal kardinálsku hodnosť 19. júna 1899.
  1.   Giovanni Battista kardinál Casali del Drago (1838 – 1908)
  2.   Francesco di Paola kardinál Cassetta (1841 – 1919)
  3.   Alessandro Sanminiatelli kardinál Zabarella (1840 – 1910) in pectore, zverejnený v apríli 1901
  4.   Gennaro kardinál Portanova (1845 – 1908)
  5.   Giuseppe kardinál Francica-Nava de Bontifè (1846 – 1928)
  6.   Agostino kardinál Ciasca (1835 – 1902)
  7.   François-Désiré kardinál Mathieu (1839 – 1908)
  8.   Pietro kardinál Respighi (1843 – 1913)
  9.   Agostino kardinál Richelmy (1850 – 1923)
  10.   Jakob kardinál Missia (1838 – 1902)
  11.   Luigi kardinál Trombetta (1820 – 1900)
  12.   Francesco Salesio kardinál Della Volpe (1844 – 1916) in pectore, zverejnený v apríli 1901
  13.   José kardinál Calassanç Vives y Tuto (1854 – 1913)

Konzistórium 15. apríla 1901

upraviť
 
Pápež vymenoval Sebastiana Martinelliho za kardinála 15. apríla 1901. (autor: Thomas Eakins)
  1.   Donato Maria kardinál Dell'Olio (1847 – 1902)
  2.   Sebastiano kardinál Martinelli (1848 – 1918)
  3.   Casimiro kardinál Gennari (1839 – 1914)
  4.   Lev kardinál Skrbenský z Hříště (1863 – 1938)
  5.   Giulio kardinál Boschi (1838 – 1920)
  6.   Agostino Gaetano kardinál Riboldi (1839 – 1902)
  7.   Ján kardinál Puzyna de Kosielsko (1842 – 1911)
  8.   Bartolomeo kardinál Bacilieri (1842 – 1923)
  9.   Luigi kardinál Tripepi (1836 – 1906)
  10.   Felice kardinál Cavagnis (1841 – 1906)

Konzistórium 22. júna 1903

upraviť
  1.   Carlo kardinál Nocella (1826 – 1908)
  2.   Beniamino kardinál Cavicchioni (1836 – 1911)
  3.   Andrea kardinál Aiuti (1849 – 1905)
  4.   Emidio kardinál Taliani (1838 – 1907)
  5.   Sebastián kardinál Herrero a Espinosa de los Monteros (1822 – 1903)
  6.   Johannes kardinál Katschthaler (1832 – 1914)
  7.   Anton Hubert kardinál Fischer (1840 – 1912)

Referencie

upraviť
  1. Pope Leo XIII (Vincenzo Gioacchino Raffaele Luigi Pecci) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-09-27]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť