Zoznam mýtických kráľov Élidy
Staré grécke báje hovoria, že prvým kráľom Élidy bol Aethlios, syn najvyššieho boha Dia (alebo Aiola[1]) a Prótogeneie, dcéry Deukalióna.[2][3] Jeho nástupcom sa stal syn Endymión. Po ňom vládol Epeios, ktorého menom potom ľud nazval svoju krajinu.[4] Élida (Élis) dostala svoje meno za vlády Éleia, syna Epeiovej sestry Eurykydy a boha Poseidóna.[5] Po Éleiovi vládlo v Élide ešte niekoľko miestnych kráľov, až kým Peloponéz nedobyli Dóri vedení Heraklovcami.[6]
Podľa mýtov si Heraklovci Élidu podmanili dve generácie po trójskej vojne. Antický autor Apollodoros z Atén uvádza, že v čase keď sa Dóri s Heraklovcami chystali na posledný pokus dobyť Peloponéz, stretol Oxyla pri putovaní jeden z ich vodcov Temenos,[7] ktorému veštba doporučila, aby si za vodcu zvolili trojokého a zabezpečili si tak úspech vojenskej výpravy. Keďže Oxylos putoval krajinou na koni (alebo oslovi), ktorý mal jedno oko, Temenos usúdil, že sa veštba vzťahuje na neho a preto ho presvedčil, aby sa k nim pridal.[7][6]
Po úspechu vojenskej výpravy ho za podporu zvolili za kráľa Élidy. Hneď ako sa Oxylos stal kráľom, usporiadal v Olympii hry, ktoré tam kedysi založil Herakles (alebo Pelops) a znova ich vrátil do povedomia ľudí.[7][6] Hry v Olympii sa však po smrti Oxyla pre rozbroje v Grécku opäť nekonali. Obnovil ich až jeho potomok, élidský kráľ Ifitos.[8][6]
Oxylos sa oženil s Pieriou a mal s ňou dvoch synov, Aitóla a Laia. Aitóla, ktorý zomrel mladý, rodičia pochovali neďaleko Olympie[9] a ich druhý syn Laias sa stal dedičom trónu. [8]
Nasledujúci zoznam uvádza mená kráľov Élidy, chronologicky zoradených tak, ako ich zaznamenali grécke mýty.
Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) |
Meno panovníka | poznámky |
---|---|---|
Aethlios | syn najvyššieho boha Dia (alebo Aiola) | |
Endymión | syn Aethlia (alebo boha Dia)[10] | |
Epeios | syn Endymióna, s Anaxirhoé mal dcéru Hyrminu [11] | |
Aitólos | brat Epeia, pre neúmyselnú vraždu sa musel vzdať trónu[5] | |
Éleios | syn Epeiovej sestry Eurykydy a boha Poseidóna. | |
Augeias | syn Éleia (podľa inej verzie syn boha Hélia)[12] | |
Fyleus | syn Augeia[13] | |
Aktor | brat Augeia[14] | |
cca 1200 pred Kr. | Agasthenes Amfimachos Thalpios | Agasthenes bol syn Augeia, Amfimachos, syn Kteata a Thalpios syn Euryta, vládli spoločne.[15] |
Polyxenos | syn Agasthena[16] | |
Amfimachos II. | syn Polyxena[16] | |
Éleios II. | syn Amfimacha[17] | |
Oxylos | syn Haimóna, syna Thoanta.[18] (alebo podľa inej verzie syn Andraimóna[7]) | |
Laias | syn Oxyla a Pierie[9] | |
cca 800 pred Kr. | Ifitos | Ifitos bol v mýtoch obnoviteľ olympijských hier založených Heraklom (alebo Pelopom). Rok ich založenia, 776 pred Kr. sa stal východiskovým rokom starovekého gréckeho kalendára.[19] |
V Élide medzi svahmi Kronovho vrchu a meandrami rieky Alfeios, na mieste zvanom Olympia, sa potom prostredníctvom športových slávností upevňovalo vedomie spolupatričnosti Grékov. Olympijské hry sa tak stali najväčšou kultúrnou a spoločenskou udalosťou celého gréckeho sveta.[20] Čo sa však týka ich obnoviteľa kráľa Ifita, je rovnako zahalený do polomýtickej hmly ako jeho údajný súčasník spartský zákonodarca Lykurgos.[21]
Referencie a bibliografia
upraviť- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,4.
- ↑ Hyginus, Fabulae 155.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,4.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,8.
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 347.
- ↑ a b c d Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,4,5.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,4,4.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,3.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,6.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,9.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,10.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,11.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,3.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,4.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,5.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,6.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 224.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 31.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 158.