Wikipédia

Zoznam mýtických kráľov Élidy

zoznamový článok projektov Wikimedia

Staré grécke báje hovoria, že prvým kráľom Élidy bol Aethlios, syn najvyššieho boha Dia (alebo Aiola[1]) a Prótogeneie, dcéry Deukalióna.[2][3] Jeho nástupcom sa stal syn Endymión. Po ňom vládol Epeios, ktorého menom potom ľud nazval svoju krajinu.[4] Élida (Élis) dostala svoje meno za vlády Éleia, syna Epeiovej sestry Eurykydy a boha Poseidóna.[5] Po Éleiovi vládlo v Élide ešte niekoľko miestnych kráľov, až kým Peloponéz nedobyli Dóri vedení Heraklovcami.[6]

Archeologický park pod Kronovým vrchom v Olympii
Mapa starovekej Élidy zostrojená geografom Jean-Denis Barbié du Bocageom v roku 1786. Toto kráľovstvo bolo domovom pôvodných olympijských hier, založených v roku 776 pred Kr.

Podľa mýtov si Heraklovci Élidu podmanili dve generácie po trójskej vojne. Antický autor Apollodoros z Atén uvádza, že v čase keď sa Dóri s Heraklovcami chystali na posledný pokus dobyť Peloponéz, stretol Oxyla pri putovaní jeden z ich vodcov Temenos,[7] ktorému veštba doporučila, aby si za vodcu zvolili trojokého a zabezpečili si tak úspech vojenskej výpravy. Keďže Oxylos putoval krajinou na koni (alebo oslovi), ktorý mal jedno oko, Temenos usúdil, že sa veštba vzťahuje na neho a preto ho presvedčil, aby sa k nim pridal.[7][6]

Po úspechu vojenskej výpravy ho za podporu zvolili za kráľa Élidy. Hneď ako sa Oxylos stal kráľom, usporiadal v Olympii hry, ktoré tam kedysi založil Herakles (alebo Pelops) a znova ich vrátil do povedomia ľudí.[7][6] Hry v Olympii sa však po smrti Oxyla pre rozbroje v Grécku opäť nekonali. Obnovil ich až jeho potomok, élidský kráľ Ifitos.[8][6]

Oxylos sa oženil s Pieriou a mal s ňou dvoch synov, Aitóla a Laia. Aitóla, ktorý zomrel mladý, rodičia pochovali neďaleko Olympie[9] a ich druhý syn Laias sa stal dedičom trónu. [8]


Nasledujúci zoznam uvádza mená kráľov Élidy, chronologicky zoradených tak, ako ich zaznamenali grécke mýty.

Obdobie vlády
(letopočty sú fiktívne)		 Meno panovníka poznámky
Aethlios syn najvyššieho boha Dia (alebo Aiola)
Endymión syn Aethlia (alebo boha Dia)[10]
Epeios syn Endymióna, s Anaxirhoé mal dcéru Hyrminu [11]
Aitólos brat Epeia, pre neúmyselnú vraždu sa musel vzdať trónu[5]
Éleios syn Epeiovej sestry Eurykydy a boha Poseidóna.
Augeias syn Éleia (podľa inej verzie syn boha Hélia)[12]
Fyleus syn Augeia[13]
Aktor brat Augeia[14]
cca 1200 pred Kr. Agasthenes Amfimachos Thalpios Agasthenes bol syn Augeia, Amfimachos, syn Kteata a Thalpios syn Euryta, vládli spoločne.[15]
Polyxenos syn Agasthena[16]
Amfimachos II. syn Polyxena[16]
Éleios II. syn Amfimacha[17]
Oxylos syn Haimóna, syna Thoanta.[18] (alebo podľa inej verzie syn Andraimóna[7])
Laias syn Oxyla a Pierie[9]
cca 800 pred Kr. Ifitos Ifitos bol v mýtoch obnoviteľ olympijských hier založených Heraklom (alebo Pelopom). Rok ich založenia, 776 pred Kr. sa stal východiskovým rokom starovekého gréckeho kalendára.[19]

V Élide medzi svahmi Kronovho vrchu a meandrami rieky Alfeios, na mieste zvanom Olympia, sa potom prostredníctvom športových slávností upevňovalo vedomie spolupatričnosti Grékov. Olympijské hry sa tak stali najväčšou kultúrnou a spoločenskou udalosťou celého gréckeho sveta.[20] Čo sa však týka ich obnoviteľa kráľa Ifita, je rovnako zahalený do polomýtickej hmly ako jeho údajný súčasník spartský zákonodarca Lykurgos.[21]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,18,4.
  2. ↑ Hyginus, Fabulae 155.
  3. ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2.
  4. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,4.
  5. ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,8.
  6. ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 347.
  7. ↑ a b c d Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
  8. ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,4,5.
  9. ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,4,4.
  10. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,3.
  11. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,6.
  12. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,9.
  13. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,10.
  14. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,1,11.
  15. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,3.
  16. ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,4.
  17. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,5.
  18. ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,6.
  19. ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 224.
  20. ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 31.
  21. ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 158.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_mýtických_kráľov_Élidy&oldid=6665080“