Írsky teriér

psie plemeno

Írsky teriér je psie plemeno vyšľachtené v Írsku, uznané v FCI v 3. skupine a 1. sekcii (teriéry) pod číslom 139.

Írsky teriér

Krajina pôvodu Írsko
FCI kód 3/1/139
Štandardy AKC, FCI
Výška 46 cm (suky)
48 cm (psy)
Hmotnosť 11,4-12,25 kg
Pôvodné určenie lovecký pes
Terajšie určenie lovecký, spoločenský, rodinný pes
Názov v krajine pôvodu Irish Terrier, Irish Red Terrier
Synonymá írčan
Zaužívaná skratka IT, IRT
Zoznam psích plemien
Psí portál

Vzhľad upraviť

Írsky teriér je stredne veľký pes štvorcového formátu. Pôvodný štandard neuvádza veľkosť plemená, priemerná kohútiková výška je však okolo 48 cm u psov a 46 cm u súk. Plemeno sa vyznačuje ušľachtilým vzhľadom a pevným telom s dobre vyvinutým svalstvom. Má dlhšiu hlavu s primerane dlhou a silnou papuľou. Tmavohnedé oči majú inteligentný a živý výraz. Uši sú nasadené vyššie po bokoch hlavy, sú v tvare V a nosí ich preklopené dopredu. Krk je primerane dlhý bez lalokov a previsnutej kože. Hrudník je hlboký a dobre osvalený, nesmie byť okrúhly . Rovný a silný chrbát plynule prechádza k panvovej časti. Hrudné končatiny sú rovné, panvové končatiny sú dobre zauhlené a mohutne osvalené na stehne. U írskeho teriéra sa vyžadujú čierne pazúriky. Chvost je nasadený vyššie a nesený v rovine chrbta až kolmo nad chrbát, nesmie však byť pretočený nad chrbtom. Zvyčajne sa kupíroval, dnes je táto prax v chove plemena s preukazom pôvodu veľmi v stredoeurópskych krajinách zriedkavá. Írsky teriér má hrubú, priliehavú a hustú srsť. Chybou je mäkká, hodvábna kvalita srsti a zvlnená srsť. Upravuje sa trimovaním. Môže byť sfarbená od farby zrelej pšenice po jasne červenú. Biele odznaky sú neželateľné, toleruje sa malá hviezda na hrudi.

Temperament upraviť

Írsky teriér je typický predstaviteľ svojej skupiny. Je to aktívny, nie však hyperaktívny pes vyznačujúci sa hravosťou a sebavedomím. Je oddaný a láskavý ale aj odvážny a v prípade ohrozenia bojuje až do konca. Toto plemeno sa vyznačuje, podobne ako všetky teriéry vysokým stupňom dominancie voči iným psom, najmä voči psom rovnakého pohlavia. Treba však povedať, že dobre socializovaný a vychovaný pes s priemerným výcvikom tento problém nemáva. Kynológovia však neodporúčajú chovať írskeho teriéra začiatočníkom, pretože si jeho výchova vyžaduje skúsenosti s výchovou a výcvikom. Napriek tomu je však toto plemeno pri správnom prístupe ľahko cvičiteľné. Írsky teriér je aktívny pes vyžadujúci každodenné fyzické aj psychické zamestnanie. V dnešnej dobe je toto pôvodne výlučne poľovné plemeno chované aj ako spoločník a nachádza upotrebenie v rôznych kynologických športoch. Vďaka vynikajúcemu čuchu možno nájsť írčana aj ako záchranárskeho psa.

Pôvod upraviť

Predkovia írskeho teriéra pochádzajú od jednoduchých farmárov, na ktorých gazdovstvách lovil hlodavce. Príležitostne ich tiež využívali na lov králikov, líšok, vydier a jazvecov. Napriek tomu, že teriérov chovali v 19. storočí najmä príslušníci chudobnejších vrstiev, vysokonohé teriéry nachádzali upotrebenie aj pri parforsných lovoch miestnej šľachty. Na rozdiel od foxteriéra, ktorého jazdci nosili v sedlovej kapse, bežali predkovia írskeho teriéra spolu so svorkou vytrvalých a rýchlych foxhoundov. Rok 1870 je považovaný za počiatok organizovaného chovu írskeho teriéra. Jeho chovatelia začali svojich psov v tomto roku vystavovať. Pôvodné írske teriéry nemali dnes pre toto plemeno typické červené sfarbenie. Túto farbu srsti mala až sučka Popy, ktorá vznikla spojením výstavne úspešného psa „Kiliney Boy“ a suky „Erin“. Niektorí potomkovia Kiliney Boya mali srsť čiernu s pálením, ktorá pochádzala od jeho matky, toto zafarbenie srsti však bolo systematickým chovom eliminované podobne ako modré, hnedé a hnedosivé sfarbenie. V roku 1879 vznikol v Dubline Írsky klub teriérov, ktorý zastrešoval všetkých teriérov. Klub írskych teriérov vznikol o dva roky neskôr. V tomto období bolo zvykom kupírovať írskym teriérom uši, čo však v roku 1889 klub zakázal. Do chovu boli postupne zaradené psy s ušľachtelými, jemnejšími hlavami a klopenými ušami vďaka čomu je dnes írsky teriér elegantným plemenom. V roku 1897 bol prepracovaný štandard plemena, ktorý s drobnými úpravami platí dodnes. Írsky teriér sa podobne ako foxteriér tešil na prelome 19. a 20. storočia veľkej popularite. Dnes má širokú chovateľskú základňu po celej západnej Európe, v USA a tiež v Austrálii.

Slávne írske teriéry upraviť

Fotogaléria upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť

  • Zajac, J.: Írsky teriér, čiže „smelý diabol“, In: Naše poľovníctvo, 2007, č. 6
  • štandard č. 139