Otvoriť hlavné menu

Úkladná vražda je v právnom poriadku Slovenskej republiky jeden z trestných činov proti životu (ich následkom je smrť človeka). Od trestného činu vraždy sa odlišuje iba v subjektívnej stránke. Okrem úmyselného zavinenia, ktoré je podobné ako pri vražde, musí úmysel obsahovať vopred uváženú pohnútku.

Vopred uvážená pohnútka znamená rozhodnutie usmrtiť iného človeka, ktoré pretrváva počas dlhšieho časového obdobia pred samotným činom. Pohnútka musí byť uvážená, čím sa myslí, že toto rozhodnutie je spracované rozumovou zložkou vôle páchateľa, len emocionálne rozhodnutie nestačí. Časové obdobie, počas ktorého páchateľ uvažoval o usmrtení človeka, sa hodnotí podľa konkrétneho prípadu. Samotná dĺžka tohto obdobia nemá vplyv na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu úkladnej vraždy, ale môže mať vplyv pri posudzovaní poľahčujúcich, alebo priťažujúcich okolností.

Úkladná vražda sa trestá odňatím slobody na 20 až 25 rokov, alebo trestom odňatia slobody na doživotie (najvyšším možným trestom).[1] Tento trestný čin bol zavedený pri rekodifikácií trestného práva v roku 2005, prijatím nového Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.).[2]

Úkladná ako protiklad vraždy v afekteUpraviť

Slovo úklad má význam ako niečo nastrojené, majúce škodiť, nástrahy, osídla, pasca[chýba zdroj] úkladná vražde teda zahŕňa úklad - vopred uváženú pohnútku. Všetky ostatné prípady úmyselného usmrtenia, bez vopred uváženej pohnútky, naplňujú skutkovú podstatu trestného činu "vraždy".[3] Polícia nazýva takéto vraždy paušálne ako "spáchané v afekte". (Polícia zaevidovala v roku 2018 celkovo 67 nových prípadov vrážd. Okrem úkladných, boli ďalšie dve desiatky spáchané v afekte. Tie sa polícii podarilo objasniť takmer všetky, okrem jednej.).[4]

Paragrafové znenieUpraviť

Trestný čin úkladnej vraždy je v Trestnom zákone zavedený v § 144 pod prvým dielom (Trestné činy proti životu), prvej hlavy (TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU), osobitnej časti v nasledovnom znení:[1]

§ 144 Úkladná vražda
  (1)  Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov.
  (2)  Odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
     a) a už bol odsúdený za trestný čin vraždy,
     b) na dvoch osobách,
     c) závažnejším spôsobom konania,
     d) na chránenej osobe,
     e) z osobitného motívu, alebo
     f) v úmysle získať majetkový prospech.
  (3)  Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
     a) a už bol za taký čin odsúdený,
     b) v nebezpečnom zoskupení, alebo
     c) za krízovej situácie.

ReferencieUpraviť

  1. a b Zákon č. 300/2005 Z. z. TRESTNÝ ZÁKON [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2005-05-20, [cit. 2018-10-06]. Dostupné online.
  2. Trestný zákon bez trestov pre firmy. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2005-05-26. Dostupné online [cit. 2018-10-06]. ISSN 1336-2674.
  3. IVOR, Jaroslav, a kol. Trestné právo hmotné : 2. : osobitná časť. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 2006. 607 s. ISBN 80-8078-099-4. S. 32 – 38.
  4. SIVÝ, Rudolf; PETROVIČ, Ján. Kriminalita 2018: Objasnili 21 nových prípadov úkladných vrážd [online]. aktuality.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • ČENTÉŠ, Jozef, a kol. Trestný zákon : veľký komentár. 4. aktualizované vyd. Žilina : Heuréka, 2018. 978 s. ISBN 978-80-8155-076-8.
  • BURDA, Eduard. Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona. 1. vyd. Bratislava : Heuréka, 2006. 212 s. ISBN 80-89122-35-3.

Pozri ajUpraviť