Ústav národnej pamäti
Ústav národnej pamäti – Komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu (poľ: Instytut Pamięci Narodowej – Komisja Ścigania Zbrodni przeciwko Narodowi Polskiemu, skrátene IPN) je poľský štátny výskumný ústav zodpovedný za vzdelávanie a archívnictvo, ktorého súčasťou sú aj dve zložky prokuratúry vykonávajúce vyšetrovacie, prokurátorské a lustračné právomoci. IPN zriadil poľský parlament zákonom o Inštitúte národnej pamäti z 18. decembra 1998 reformou a rozšírením predchádzajúcej Hlavnej komisie pre vyšetrovanie zločinov proti poľskému národu z roku 1991, ktorá sama nahradila orgán pre zločiny nacizmu zriadený v roku 1945.
V roku 2018 bolo poslanie IPN zmenené kontroverznou novelou zákona o Ústave národnej pamäti, do ktorej bola zahrnutá „ochrana dobrého mena Poľskej republiky a poľského národa“. IPN vyšetruje a stíha nacistické a komunistické zločiny spáchané v rokoch 1917 až 1990, dokumentuje svoje zistenia a šíri ich na verejnosti. Niektorí vedci kritizovali IPN za politizáciu, najmä za vlád PiS.
IPN začal svoju činnosť 1. júla 2000. IPN je zakladajúcim členom Platformy európskej pamäti a svedomia. Sídli vo Varšave.
Úlohy a hlavné oblasti činnosti
upraviťMedzi úlohy Ústavu pamäti národa patria:
- zhromažďovanie a správa dokumentov orgánov štátnej bezpečnosti vypracovaných od 22. júla 1944 do 31. júla 1990,
- stíhanie nacistických a komunistických zločinov,
- vykonávanie vzdelávacích aktivít,
- vyhľadávanie miest odpočinku osôb, ktoré padli v boji za nezávislosť a zjednotenie poľského štátu,
- vydávanie stanovísk o tom, či názvy budov, objektov a verejných zariadení symbolizujú alebo propagujú komunizmus alebo iný totalitný systém,
- lustrácie osôb vykonávajúcich verejné funkcie.
Medzi predmety vyšetrovania inštitútu patria:
- zločiny spáchané civilným a vojenským aparátom Tretej ríše na území okupovaného Poľska, deportácie do koncentračných táborov,
- deportácie vojakov Armie Krajowej a iných nezávislých formácií, ako aj obyvateľov východných hraníc druhej Poľskej republiky hlboko do Sovietskeho zväzu,
- činnosť jednotiek Ľudového komisariátu vnútorných vecí Sovietskeho zväzu (NKVD) na poľskom území v rokoch 1944 – 1947
Podľa zákona predseda IPN raz ročne predkladá Sejmu a Senátu informácie o výsledkoch činnosti inštitútu, ktoré však v časti týkajúcej sa bezpečnosti alebo obrany štátu môžu byť utajené.
Medzi skúmané prípady patria napríklad:
- Katyňský masaker v roku 1940,
- vyvraždenie židovských obyvateľov mesta Jedwabne v roku 1941,
- nacistické experimenty s výrobou mydla z ľudských pozostatkov počas druhej svetovej vojny v Gdansku,
- minulosť bývalého prezidenta Lecha Wałęsu,
- minulosť bývalého prezidenta Aleksandra Kwasniewského,
- masaker v Przyszowiciach (Horné Sliezsko) v januári 1945.
Riaditelia
upraviť- Leon Kieres, 2000 – 2005
- Janusz Kurtyka, 2005 – 2010, obeť leteckého nešťastia pri Smolensku
- Franciszek Gryciuk, 2010 – 2011
- Łukasz Kamiński, 2011 – 2016
- Jarosław Szarek, od 2016
Pozri aj
upraviť- Ústav pamäti národa (Slovensko)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ústav národnej pamäti
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Institute of National Remembrance na anglickej Wikipédii, Instytut Pamięci Narodowej na poľskej Wikipédii a Ústav národní paměti na českej Wikipédii.