Nech
m
1
,
m
2
,
…
,
m
n
{\displaystyle m_{1},m_{2},\ldots ,m_{n}}
sú po dvoch nesúdeliteľné prirodzené čísla väčšie ako 1 . Nech
a
1
,
a
2
,
…
,
a
n
{\displaystyle a_{1},a_{2},\ldots ,a_{n}}
sú ľubovoľné celé čísla . Potom existuje riešenie x sústavy kongruencií
x
≡
a
1
(
mod
m
1
)
x
≡
a
2
(
mod
m
2
)
⋮
⋮
⋮
x
≡
a
n
(
mod
m
n
)
}
,
{\displaystyle \left.{\begin{array}{ccl}x&\equiv &a_{1}\ ({\text{mod }}m_{1})\\x&\equiv &a_{2}\ ({\text{mod }}m_{2})\\\vdots &\vdots &\vdots \\x&\equiv &a_{n}\ ({\text{mod }}m_{n})\end{array}}\right\},}
pričom všetky takéto riešenia x sú navzájom kongruentné modulo
M
:=
m
1
m
2
…
m
n
{\displaystyle M:=m_{1}m_{2}\ldots m_{n}}
.
Vyriešime najprv špeciálny prípad uvedenej sústavy kongruencií :
x
≡
0
(
mod
m
1
)
⋮
⋮
⋮
x
≡
0
(
mod
m
i
−
1
)
x
≡
1
(
mod
m
i
)
x
≡
0
(
mod
m
i
+
1
)
⋮
⋮
⋮
x
≡
0
(
mod
m
n
)
}
.
{\displaystyle \left.{\begin{array}{ccl}x&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{1})\\\vdots &\vdots &\vdots \\x&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{i-1})\\x&\equiv &1\ ({\text{mod }}m_{i})\\x&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{i+1})\\\vdots &\vdots &\vdots \\x&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{n})\\\end{array}}\right\}.}
Nech
k
i
=
m
1
m
2
…
m
i
−
1
m
i
+
1
…
m
n
{\displaystyle k_{i}=m_{1}m_{2}\ldots m_{i-1}m_{i+1}\ldots m_{n}}
. Čísla
m
i
{\displaystyle m_{i}}
a
k
i
{\displaystyle k_{i}}
sú zrejme nesúdeliteľné , čo znamená, že existujú celé čísla r,s také, že platí
r
k
i
+
s
m
i
=
1
,
{\displaystyle rk_{i}+sm_{i}=1\!,}
z čoho vyplývajú kongruencie
r
k
i
≡
0
(
mod
k
i
)
r
k
i
≡
1
(
mod
m
i
)
}
.
{\displaystyle \left.{\begin{array}{ccl}rk_{i}&\equiv &0\ ({\text{mod }}k_{i})\\rk_{i}&\equiv &1\ ({\text{mod }}m_{i})\end{array}}\right\}.}
Keďže sú ale všetky čísla
m
1
,
m
2
,
…
,
m
i
−
1
,
m
i
+
1
,
…
,
m
n
{\displaystyle m_{1},m_{2},\ldots ,m_{i-1},m_{i+1},\ldots ,m_{n}}
deliteľmi čísla
k
i
{\displaystyle k_{i}}
, z uvedenej sústavy dvoch kongruencií vyplýva platnosť sústavy
r
k
i
≡
0
(
mod
m
1
)
⋮
⋮
⋮
r
k
i
≡
0
(
mod
m
i
−
1
)
r
k
i
≡
1
(
mod
m
i
)
r
k
i
≡
0
(
mod
m
i
+
1
)
⋮
⋮
⋮
r
k
i
≡
0
(
mod
m
n
)
}
,
{\displaystyle \left.{\begin{array}{ccl}rk_{i}&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{1})\\\vdots &\vdots &\vdots \\rk_{i}&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{i-1})\\rk_{i}&\equiv &1\ ({\text{mod }}m_{i})\\rk_{i}&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{i+1})\\\vdots &\vdots &\vdots \\rk_{i}&\equiv &0\ ({\text{mod }}m_{n})\\\end{array}}\right\},}
čo znamená, že hodnota
x
i
:=
r
k
i
{\displaystyle x_{i}:=rk_{i}}
je riešením uvedeného špeciálneho prípadu systému kongruencií. Z toho už ale triviálnou úvahou vyplýva, že riešenie všeobecného systému kongruencií má tvar
x
:=
a
1
x
1
+
a
2
x
2
+
…
+
a
n
x
n
,
{\displaystyle x:=a_{1}x_{1}+a_{2}x_{2}+\ldots +a_{n}x_{n},}
čo znamená, že existencia riešenia je dokázaná.
Jednoznačnosť modulo
M
{\displaystyle M}
upraviť
Nech
x
,
x
′
{\displaystyle x,x'}
sú riešenia uvedenej sústavy kongruencií . Z toho vyplýva, že pre každé i platí
x
−
x
′
≡
0
(
mod
m
i
)
.
{\displaystyle x-x'\equiv 0\ ({\text{mod }}m_{i}).}
Inými slovami, hodnota
m
i
{\displaystyle m_{i}}
delí
x
−
x
′
{\displaystyle x-x'}
pre každé i . Z toho vyplýva, že aj najmenší spoločný násobok čísel
m
1
,
…
,
m
n
{\displaystyle m_{1},\ldots ,m_{n}}
delí
x
−
x
′
{\displaystyle x-x'}
. Ale keďže sú čísla
m
1
,
…
,
m
n
{\displaystyle m_{1},\ldots ,m_{n}}
po dvoch nesúdeliteľné, má tento najmenší spoločný násobok hodnotu M , čo znamená, že
x
≡
x
′
(
mod
M
)
,
{\displaystyle x\equiv x'\ ({\text{mod }}M),}
čo bolo treba dokázať.