Ľudovít Winter

Ľudovít Winter (niekedy sa používa i maďarská verzia mena Lajos * 1. november 1870, Šahy, Rakúsko-Uhorsko – † 15. september 1968, Piešťany, Česko-Slovensko) bol slovenský podnikateľ židovsko-maďarského pôvodu. Nájomca, budovateľ piešťanských kúpeľov a tvorca ich svetového mena. Výrazne sa zaslúžil o premenu obce Piešťany na mesto.

Ľudovít Winter
slovenský podnikateľ židovsko-maďarského pôvodu
Narodenie1. november 1870
Šahy, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie15. september 1968 (97 rokov)
Piešťany, Česko-Slovensko
Pamätná tabuľa na dome "Zelený strom" na Winterovej ulici v Piešťanoch.

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v meste Šahy vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ako tretie dieťa rodičom Alexandrovi Winterovi a Henriete, rodenej Kácserovej. Mal staršieho brata Františka, sestru Milu a mladšieho brata Imricha. Študoval na Technickej vysokej škole (dnes univerzita) vo Viedni. Jeho otec Alexander si v roku 1889 prenajal kúpele Piešťany od grófa Františka Erdödyho a v roku 1890 ho povolal na pomoc pri riadení piešťanských kúpeľov. Odvtedy sa Ľudovít Winter aktívne podieľal na vedení piešťanských kúpeľov a už vo veku 20 rokov prebral veľkú zodpovednosť. V roku 1902 si vzal za ženu vdovu po bratovi Františkovi Leonu Winterovú (rod. Schauerová) s dvomi deťmi. S manželkou mal ešte 3 ďalšie deti - Jana, Alžbetu a Máriu.[1] Pôvodne židovská rodina Winterovcov v roku 1907 konvertovala na katolícku vieru.[2]

Po smrti otca v roku 1909 celkom prevzal vedenie piešťanských kúpeľov. Počas jeho pôsobenia v tejto funkcii boli v Piešťanoch vybudované významne stavby, medzi ktorými najznámejšie sú Robotnícka nemocnica, Kursalon, Františkove kúpele, Pro Patria, ako aj klenot mesta Piešťany - Thermia Palace s kúpeľmi Irma, ktoré sú dodnes svetoznáme. Winter bol v rokoch 1919-1935 predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Spolu s hlavným notárom Antonom Kajlichom, dekanom Alexandrom Šindelárom, neskorším starostom a ďalšími spolupracovníkmi sa zaslúžil o zveľadenie Piešťan - úpravu a vyasfaltovanie ulíc, chodníkov a námestí, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, reguláciu Váhu a ďalšie.[2]

Po vzniku Slovenského štátu Winterovci čelili perzekúciam. Tie vyvrcholili v roku 1944 kedy skrývajúceho sa Ľudovíta Wintera našli a bol deportovaný do zberného tábora v Seredi a odtiaľ do Terezína. V čase oslobodenia mal sedemdesiatpäť rokov.

Po znárodnení kúpeľov komunistickým režimom v roku 1948 žil v ústraní a chudobe. Mal dokonca zakázaný vstup na Kúpeľný ostrov, kde sa nachádzala prevažná časť piešťanských kúpeľov. Zomrel v Piešťanoch vo veku 98 rokov. Pochovaný je na cintoríne na Bratislavskej ceste v Piešťanoch.

Pamiatka dnesUpraviť

V roku 1991 bola po ňom pomenovaná hlavná ulica v centre Piešťan - Winterova. Svoj život a dielo opísal v spomienkach, ktoré boli vydané v roku 2001 ako kniha pod názvom "Spomienky na Piešťany". Na základe tejto knihy natočil režisér Dušan Trančík úspešný film pod názvom Optimista.[3]

11. mája 2019 bola v Piešťanoch odhalená jeho socha na Kolonádovom moste.[4]

LiteratúraUpraviť

  • Spomienky na Piešťany, Ľudovít Winter, Balneologické múzeum, Piešťany, 2001, ISBN 80-968258-4-4

ReferencieUpraviť

  1. http://www.piestany.sk/fileadmin/media/documents/obcan/letak_winterovci.pdf
  2. a b KRUPA, Vladimír. Piešťany vo víre nepokojnej prvej polovice 20. storočia (1.) In: Piešťanský týždeň, 26.3.2016. Dostupné online z: [1]
  3. http://www.artforum.sk/catalog/trancik-dusan:optimista-ludovit-winter-genius-ktory-vybudoval-kupele-piestany---dvd/?mod=catalog&detail=34613
  4. https://www.zpiestan.sk/fotky/ludovit-winter-sa-s-jemnym-usmevom-pozera-smerom-na-kupele/

 Externé odkazyUpraviť