Bacilová červienka
Bacilová červienka (iné názvy: bacilárna/bakteriálna červienka, bacilová/bacilárna/bakteriálna dyzentéria, bacilová/bacilárna/bakteriálna úplavica, šigelóza, červienka, dyzentéria, úplavica) je črevná bakteriálna infekcia vyvolaná gramnegatívnymi nepohyblivými tyčinkami z rodu Shigella. Rod sa delí na štyri podskupiny, ktoré sú vyvolávateľom jednotlivých typov šigelózy.
| Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza | |
 Mikroskopická snímka baktérie úplavice v stolici | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza (odkaz) |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Klasifikácia upraviť
- A03: Bacilová červienka (dyzentéria) – šigelóza
- A03.0: Šigelóza zapríčinená Shigella dysenteriae (Šigelóza skupiny A (Šigova-Kruseho dyzentéria))
- A03.1: Šigelóza zapríčinená Shigella flexneri (Šigelóza skupiny B)
- A03.2: Šigelóza zapríčinená Shigella boydii (Šigelóza skupiny C)
- A03.3: Šigelóza zapríčinená Shigella sonnei (Šigelóza skupiny D)
- A03.8: Iné šigelózy
- A03.9: Nešpecifikovaná šigelóza (Bacilárna dyzentéria NS)
Patogenéza upraviť
Hlavným vyvolávateľom klinických príznakov je enterotoxín, ktorý produkujú najmä šigely skupiny A a ich prienik dovnútra buniek sliznice hrubého čreva. Tu sa množia, spôsobujú následne zánik bunky, vznik nekrózy a krvácajúcich vredov. Infekcia touto skupinou má i najzávažnejší klinický priebeh. Infekcia je obmedzená na črevo, šigely takmer nikdy neprenikajú do krvného obehu.
Epidemiológia upraviť
Zdrojom infekcie je výhradne človek. Šigely sú málo odolné, no na infekciu stačí veľmi malá dávka. Je to typická „choroba špinavých rúk“, ktorá sa vyskytuje v miestach, kde na malej ploche žije pri nízkej hygiene väčší počet ľudí (kasárne, robotnícke ubytovne, azylové tábory, slumy a podobne).
Diagnostika upraviť
Choroba sa diagnostikuje kultivačne zo stolice (dôkazom prítomnosti šigely vo vzorke). Možný je vznik bacilonosičstva, ktoré treba po preliečení vylúčiť.
Liečba upraviť
Je cielená na likvidáciu pôvodcu – podávajú sa antibiotiká: ampicilín, tetracyklín a sulfonamidy, prípadne ich deriváty. Pribúdajú však rezistentné kmene. Veľmi dôležitá je symptomatická liečba, najmä doplňovanie tekutín a elektrolytov, ktoré sa strácajú pri ťažkých hnačkách.
Zdroj upraviť
- Bednář a kol. Lékařská speciální mikrobiologie a parazitologie. Triton, 1994.