Akastos (mytológia)

Akastos (starogr. ἌκαστοςAkastos, lat. Acastus) je v gréckej mytológii syn kráľa Pelia a jeho manželky Astydameie, bol kráľ v tesálskom Iólku.[1]

Kráľ Pelias neprávom zosadil právoplatného dediča trónu Aisóna a keď sa po rokoch hlásil o svoje práva Aisónov syn Iasón, Pelias mu trón prisľúbil, pod podmienkou, že prinesie zlaté rúno z ďalekej Kolchidy. Aj keď sa táto úloha považovala za nesplniteľnú, Iasón sa ju odhodlal splniť a zorganizoval výpravu Argonautov, slávnych gréckych hrdinov, ktorí s ním následne podnikli nebezpečnú plavbu ku kráľovi Aiétovi, ktorý rúno vlastnil. Na cestách prežili mnohé dobrodružstvá až nakoniec Iasón s pomocou kúziel svojej neskoršej manželky Médeie zlaté rúno získal.[1]

Po návrate do Iólku mu však Pelias aj napriek splnenej úlohe odmietol vládu odovzdať. Médeia medzitým svojimi kúzlami omladila manželovho otca Aisóna a Peliove dcéry sa dožadovali, aby omladila aj ich otca, ale Médeia ho z pomsty po dohode s Iasónom namiesto sľúbeného omladenia nechala zomrieť.[2][1]

Po smrti kráľa Pelia sa stal kráľom v Iólku jeho syn Akastos, ktorý Iasóna a Médeiu z krajiny vyhnal.[3] Jeho vláda však nemala dlhé trvanie. Po krátkom čase ho zabil fthíjsky kráľ Péleus, ktorý u Akasta našiel útočisko. Stalo sa to tak, že sa do Pélea zamilovala Akastova manželka Hippolyté (podľa inej verzie Astydameia[4]), ktorá ho po neopätovanej láske, z pomsty pred manželom obvinila, že ju chcel zviesť a Akastos jej uveril a rozhodol sa, že Pélea zabije. Ale nakoniec to dopadlo opačne, Péleus zabil Akasta i jeho nevernú manželku.[1]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 38.
  2. Hyginus, Fabulae 24.
  3. Apollodoros, Kronika, 1,9,27.
  4. Apollodoros, Kronika, 3,13,3.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Akastos na českej Wikipédii.