Arétos (syn Nestora)

Arétos (starogr. ἌρητοςArétos, lat. Aretus) je v gréckej mytológii syn pylského kráľa Nestora a jeho manželky Anaxibie.[1](alebo Eurydiky[2])

Arétos a jeho rodina na mieste obety , ilustrácia: John Flaxman (1755–1826)

Kráľ Nestor bol otcom synov, Aréta, Echefróna, Antilocha, Stratia, Persea, Peisistrata a Thrasyméda a dvoch dcér Peisidiky a Polykasty[1]

Grécky básnik Homér sa o Arétovi, synovi Nestora, zmieňuje vo svojom veľkolepom epickom diele Odysea.[3] Homér píše, že keď Télemachos hľadal svojho otca, ithackého kráľa Odysea, ktorý sa už dlho nevracal z trójskej vojny, navštívil v Pyle kráľa Nestora, známeho svojou múdrosťou, aby sa s ním poradil ako otca nájsť.[4]

Nestor hosťa privítal a pri tejto príležitosti nechal obetovať bohyni Aténe jalovicu.[3] Homér následne opisuje celý obetný rituál, ktorého sa zúčastnil aj Nestorov syn Arétos a celá ich rodina. Echefrón s bratom Stratiom chytili jalovicu za rohy a priviedli ju na obetné miesto. Arétos priniesol vodu a v košíku jačmeň z komory a Nestor začal vykonávať predpísaný obrad a odriekať príslušné modlitby. Keď potom Thrasymédes zrazil jalovicu ostrou bronzovou sekerou, Peisistratos jej prerezal hrdlo a Perseus podložil misu pod jej vytekajúcu tmavočervenú krv. Počas obety zaznel z hrdiel Nestorových dcér a manželiek jeho synov posvätný pokrik.[3]

Ako bolo zvykom bohyni potom obetovali tuk a kosti a mäso začali opekať. Keďže bol Télemachos po dlhej ceste unavený, Polykasté ho okúpala a po kúpeli mu natrela telo olejom.[2]Télemachos sa potom obliekol a zasadol k hostine, kde jedol pečené mäso a pil víno zo zlatého pohára.[5] Nestor mu počas hostiny poradil, aby išiel ku spartskému kráľovi Menelaovi, ktorý sa vrátil od Tróje posledný a o jeho otcovi by niečo mohol vedieť.[4]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
  2. a b Homér, Odysea, 3,447.
  3. a b c Homér, Odysea, 3,430-478.
  4. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 442-443.
  5. Homér, Odysea, 3,464.