Boéthos z Chalkédónu

Boéthos (starogr. Βόηθος) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1]

Chlapec s husou, rímska mramorová kópia z 2. storočia gréckeho bronzového originálu od Boéta z Chalkédónu z 2. stor. pred Kr.[1]

Boéthos pochádzal z maloázijskeho Chalkédónu. Patril medzi slávnych helenistických bronziarov.[2] Činný bol pravdepodne v druhom storočí pred Kr.[1]

V helenistickej dobe sa mnoho starých diel idylického rázu stvárnilo s novým, pôvabnejším akcentom. Takým dielom bolo i dieťa zápasiace s husou, pôvabný výjav vyznačujúci sa ihlanovou kompozíciou,[3] ktoré by mohlo byť paródiou atletických výjavov z predchádzajúcich storočí. Súsošie chlapca s husou viackrát kopírovali, jej originál bol podľa starovekých písomných prameňov dielom Boétha z Chalkédónu.[4][2]

Toto pôvodné dielo bolo kedysi uložené vo svätyni boha lekárstva Asklépia na gréckom ostrove Kos (dielo mohlo byť aj alegóriou boja proti chorobám[1]). Repliky tejto sochy sú vystavené v múzeách vo Vatikáne, Mníchove, Ženeve a v parížskom múzeu Louvre (susošie z múzea Louvre objavili v roku 1792 vo Villa dei Quintili pri ceste Via Appia, južne od Ríma.)[1]

Medzi Boéthove diela je možné zaradiť aj jeho menom signovaný bronzový pilier s hlavou boha Herma (alebo Dionýza), ktorý objavili vo vraku potopenej lode z okolo roku 100 pred Kr. v oblasti Stredozemného mora pri tuniskom meste Mahdia.[5] Boéthovi sa často pripisujú i signatúry z iných sochárskych diel, je to ale zavádzajúce, pretože v staroveku bolo známych niekoľko rovnomenných umelcov.[6]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c d e Musée du Louvre, Inventaire MR 168 (n° usuel Ma 40)
  2. a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 171.
  3. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 179.
  4. Plínius, Naturalis Historia, 34,84.
  5. Pierre Paris, Promenades archéologiques en Espagne, str. 265
  6. Brunilde Sismondo Ridgway, Fourth-century Styles in Greek Sculpture, str. 252

Iné projekty upraviť