Neutrónová bomba
Neutrónová bomba je typ taktickej jadrovej zbrane, ktorá vo zvýšenej miere vyžaruje neutróny. Je to termonukleárna zbraň, v ktorej je až polovica energie uvoľnená vo forme ionizujúceho žiarenia, z ktorého viac ako polovica pripadá na neutrónové žiarenie. [1] I keď má stále silné tepelné a tlakové účinky, jej hlavným cieľom sú živé organizmy. Bežná predstava, že neutrónová bomba zabíja, ale infraštruktúru neničí, nie je celkom správna, v okruhu niekoľko stoviek metrov ničí rovnako ako obyčajná jadrová zbraň o ekvivalente zhruba kilotona TNT. Človeka ale dokáže zabiť svojim žiarením na vzdialenosť mnohokrát vyššiu.
História upraviť
Za vynálezcu neutrónovej bomby je považovaný Samuel Cohen, ktorý jej koncept navrhol v roku 1958. Prvýkrát ju USA vyskúšali v roku 1963.[2] Na konci sedemdesiatych rokov bol jej vývoj zastavený, ale v osemdesiatych opäť obnovený. Mala byť použitá pre zastavenie prípadného útoku obrnených vojsk Varšavskej zmluvy. Pancierovanie totiž nie je pre neutrónové žiarenie prekážkou. Jeden z vyvinutých typov, W79, bol aj s delostreleckým 8″ nábojom.[3]
Reakcia ZSSR bola veľmi prudká, zrejme kvôli vedomiu jej účinnosti na pozemné vojská a veľkej ekonomickej záťaži pri jej výrobe. Zbraň vo svojej propagande označovali za „barbarskú“, „nehumánnu“ a „útočnú“. V novembri 1978 Leonid Brežnev vo svojom prejave prehlásil, že ZSSR túto zbraň tiež dávno vyskúšal, ale nikdy ju nezačal masovo vyrábať.[4]
Po skončení studenej vojny USA neutrónové bomby vyradili zo svojej výzbroje. Poslednú neutrónovú bombu USA rozobrali v roku 2003. Neutrónovú bombu vyskúšalo v roku 1980 aj Francúzsko, ale ani to ju už tiež nepoužíva. Predpokladá sa, že neutrónovou bombu by mohla od roku 1988 zostrojiť aj Čína.
Účinky upraviť
Kilotonová neutrónová bomba ktorá exploduje 1 km nad zemou spôsobí vo vzdialenosti 300 metrov smrť v priebehu dvoch dní, a vo vzdialenosti 700 m priebehu týždňa. Zabíja až do vzdialenosti 2600 m a podstatné škody pôsobí na vzdialenosť 3,5 km. Oneskorené účinky sú tiež jej nevýhodou, pretože zasiahnutí vo väčšej vzdialenosti, po prvotnej paralýze sa dočasne preberú a ešte niekoľko dní sa cítia relatívne dobre.[5] Dá sa predpokladať, že pri vedomí na pokraji smrti sa podľa toho zachovajú.
Referencie upraviť
- ↑ Jaderné zbraně [online]. Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (česky)
- ↑ NEUTRON BOMB [online]. Trivia-Library.com, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Complete List of All U.S. Nuclear Weapons [online]. Nuclearweaponarchive.org, rev. 2006-10-14, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ A. AQUINO, PH.D., Michael. The Neutron Bomb [online]. San Francisco: xeper.org, 1980, 1982, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Nuclear Fallout [online]. personal.umich.edu, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neutronová bomba na českej Wikipédii.