Stopár (Cooper)
Stopár (angl. The Pathfinder) je tretím románom z historicko-dobrodružnej pentalógie Príbehy Koženej pančuchy od amerického spisovateľa Jamesa Fenimora Coopera. Román vznikol v roku 1840 ako predposledný príbeh, hoci podľa dejových súvislostí je tretím dielom pentalógie.
| Stopár | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
| |||||||||||||
| Autor | James Fenimore Cooper | ||||||||||||
| Pôvodný jazyk | angličtina | ||||||||||||
| Krajina vydania | USA | ||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1840 | ||||||||||||
| Literárny žáner | historicko-dobrodružný román | ||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||
| |||||||||||||
Obsah diela upraviť
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Názov dal románu jeho hlavný hrdina Natty Bumppo, ktorého v tomto románe pre jeho šikovnosť v sledovaní stôp ľudí i zvierat nazývajú Stopár. Príbeh sa odohráva začiatkom 1750-tich rokov, na brehu jazera Ontario pri rieke Oswego, v jednej odľahlej britskej pevnosti. Tá sa nachádza na pomedzí dvoch znepriatelených oblastí – anglických a francúzskych kolónií.
Stopár spolu so svojim indiánskym priateľom, náčelníkom Čingačgúkom (Veľkým Hadom) a Jasperom Westernom, kapitánom lode Bežec, sa vydávajú v ústrety mladej, krásnej Mabel Dunhamovej, dcéry seržanta Dunhama, slúžiaceho v pevnosti. Chce sa konečne stretnúť so svojim otcom, a ten požiada svojich priateľov, aby v poriadku previedli jeho dcéru do pevnosti. Mabel na jej ceste sprevádza strýko z matkinej strany, starý morský vlk Cap, náčelník indiánskeho kmeňa Tuskarorov Ostrý Šíp a jeho manželka Júnová Rosa.
Mabel Dunhamová prežila celý život v meste na Východe, no i napriek tomu z nej vyrástlo očarujúce, ľúbezné a skromné dievča, ktoré učarí každému, s kým sa stretne. Cestou k otcovi spoznáva, že život, ktorý ju čaká v zapadnutej pevnosti uprostred divočiny je pekný a bohatý na zážitky, aj keď je tak veľmi odlišný od pohodlného a pomerne bezpečného života na východnom pobreží, kde žila doteraz. Stretáva tu mnoho obdivuhodných ľudí, ktorý zasvätili svoj život boju za spravodlivosť a mier medzi belochmi a Indiánmi, ale tiež ľudí krutých a bezohľadných. Spoznáva tu tiež svoju veľkú životnú lásku, hoci tým ublíži človeku, ktorý jej zachránil život a ako jedinej žene dal celé svoje srdce.