Jean-Marie Le Pen
Jean-Marie Le Pen (rod. Jean Louis Marie Le Pen; * 20. jún 1928, La Trinité-sur-Mer Morbihan Francúzsko) je francúzsky politik, zakladateľ pravicovej nacionalistickej strany Front national. Bol prezidentom FN od jeho založenia v 1972 až do 2011, kedy ho nahradila vo funkcii predsedu strany jeho dcéra Marine Le Pen. Zúčastnil sa prezidentských volieb v rokoch 1974, 1988, 1995, 2002 a 2007, do druhého kola volieb sa dostal v roku 2002, kedy prehral v prospech Jacquesa Chiraca.
| Jean-Marie Le Pen | |
 | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Rodné meno | Jean Louis Marie Le Pen |
| Narodenie | 20. jún 1928 (95 rokov) La Trinité-sur-Mer Morbihan (departement) Francúzsko  |
| Politická strana | Front national (súčasné Francúzsko) |
| Profesia | politik, právnik |
| Národnosť | francúzska (Bretónec) |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
| Rodina | |
| Manželka |
1. Pierette Lalanne, 2. Jany Paschos |
| Deti | Marine Le Pen, Yann Le Pen, Marie Caroline Le Pen |
| Odkazy | |
| Jean-Marie Le Pen na jeanmarielepen.com | |
 | Jean-Marie Le Pen (multimediálne súbory) |
Život upraviť
Jean Louis Marie Le Pen, nazývaný Jean-Marie, je synom Jeana Le Pen (1901 – 1942), rybára, prezidenta asociácie veteránov a mestského radcu v La Trinité-sur-Mer, a Anne-Marie Hervé (1904 – 1965), krajčírky a dcéry roľníkov z Locmariaquer. Jeho rodičia ho nazývali „Jeanjean“. Jeho rodina pochádza z departementu Morbihan. Jeden predok bol veliteľ chouanov. Jean-Marie Le Pen sa stal „chovancom národa“ podľa rozsudku civilného súdu v Loriente zo dňa 23. decembra 1942, keď bol jeho otec nájdený mŕtvy na palube vlastnej rybárskej lode, ktorá narazila na mínu vytiahnutú sieťou v auguste 1942. Meno otca figuruje na pamätníku padlých v La Trinité-sur-Mer.
V novembri 1944, keď mal 16 rokov, požiadal plukovníka Henri de La Vaissière (alias Valin) aby ho prijali do FFI (Forces françaises de l'intérieur), no bol odmietnutý z dôvodu veku.
Učil sa v jezuitskom kolégiu Saint-François-Xaviera vo Vannes, potom na lýceu v Loriente. Po maturite išiel do Saint-Germain-en-Laye v 1947, nastúpil štúdium na fakulte práva v Paríži, kde viedol denník „Action française“, Aspects de la France. Licenciát z práva dostal v 1952 a tiež diplom z politických vied. Stal sa predsedajúcim študentov práva v Paríži od 1949 do 1951, následne čestným predsedom „Corpo“ v januári 1952. Keď debutoval v politike, zmenil si meno na Jean-Marie, čím spojil dve zo svojich krstných mien. Názov jeho diplomovej práce z politických vied mal názov Le Courant anarchiste en France depuis 1945.
Bol najmladším viceprezidentom „Comité Pierre de Coubertin“ a vyskúšal aj remeslá námorníka a rybára, baníka a rôzne iné práce.
Bol vojakom v Indočíne, kde slúžil ako podporučík v prvom cudzineckom batalióne výsadkárov v rokoch 1954 – 1955. S touto jednotkou sa zúčastnil aj vylodenia v Egypte a bitky o Alžír.
Politická kariéra upraviť
Bol zvolený za poslanca parlamentnej skupiny „Centre national des indépendants et paysans (CNIP)“, ktorej predsedal Antoine Pinay. Nezúčastnil sa hlasovania za udelenie plných právomocí Charlesovi de Gaulle.
V 80. rokoch 20. storočia bol odsudzovaný za to, že sa počas vojny v Alžírsku dopúšťal mučenia osôb.
Jean-Marie Le Pen bol vyznamenaný vojenským radom Croix de la valeur militaire.
V roku 1962 bol porazený v prezidentských voľbách. V tom istom roku Jean-Marie Le Pen založil zvukové a hudobné vydavateľstvo „Serp“, (Société d'études et de relations publiques), špecializované na vydávanie platní s militaristickou hudbou a s rozhovormi o histórii. V sérii Muži a činy XX. storočia sa zaoberal Leninom, Trockým, Léonom Blumom, Charlesom de Gaullom, v ďalšej Mussolinim, Hitlerom, Pétainom, Pierre Lavalom. Za obsah niektorých platní bol odsúdený v roku 1971, pretože obdivovali vojnové zločiny.
V roku 1972, 5. októbra, založil stranu Front national a dal sa zvoliť za jej predsedu. Le Pen tu pokračoval vo svojom nacionalistickom boji až kým ho nahradila jeho dcéra Marine Le Pen. Od roku 1983 sa volebné výsledky tejto strany konštantne zlepšujú.
V 1992 a 1998 bol zvolený do „Regionálnej rady“ v Provence-Alpes-Côte d'Azur.
V roku 2000, dekrétom z 31. marca, ho francúzsky premiér označil za nevoliteľného z titulu rozsudku odvolacieho súdu vo Versailles, čo urobilo koniec s jeho kreslom v Európskom parlamente (EP). Zatýkacím rozkazom zo 6. októbra 2000 zamietla „Štátna rada“ Le Penove odvolanie proti spomenutému dekrétu. Predseda EP vyhlásil jeho mandát za prepadnutý, čo vysvetlil Le Pen pred svojimi voličmi tak, že dosiahol odročenie vykonania rozhodnutia ale jeho odvolania boli zamietnuté.
Až do apríla 2011, počas svojej politickej kariéry bol Le Pen odsúdený rôznymi inštanciami osemnásťkrát. Z toho bol trikrát odsúdený za fyzické napadnutie (údery a zranenia):
- 27. apríl 1964 – rôzne údery a zranenia
- 16. január 1969 – tri mesiace väzenia a pokuta 20 000 F za údery a rôzne zranenia parížskym najvyšším tribunálom
- 2. apríl 1998 – odsúdený na dva roky nepodmienečne a tri mesiace väzenia, všetko za násilie skupinové a verejné napadnutia, rôznymi odvolacími aktami pozmeňované.
Funkcie v miestnych zastupiteľstvách upraviť
Mestská rada: 13. marec 1983 – 19. marec 1989, mestský radca 20. arrondissementu Paríža Regionálna rada:
- 16. marec 1986 – 22. marec 1992 – regionálny radca v Île-de-France
- 22. marec 1992 – 24. február 2000 (odvolaný kvôli odsúdeniu za násilie) ;
- od 21. marca 2010 – regionálny radca v Provence-Alpes-Côte d’Azur
Parlamentné funkcie upraviť
Národné zhromaždenie:
- 19. január 1956 – 9. október 1962 – poslanec za dep. Seine
- 2. apríl 1986 – 14. máj 1988 : poslanec za Paríž a prezident parlamentnej skupiny FN.
Európsky parlament upraviť
Vyznamenania upraviť
- Croix de la Valeur Militaire avec citation
- Croix du combattant
- Médaille coloniale agrafe „Extrême-Orient“
- Médaille commémorative de la campagne d'Indochine (pamätná medaila)
- Médaille commémorative des opérations de sécurité et de maintien de l'ordre en Afrique du Nord agrafe « Algérie » (pamätná medaila)
- Médaille commémorative des opérations du Moyen-Orient (1956) (pamätná medaila)
Rodina upraviť
1. manželka Pierrette Lalanne (rozvedená). Spoločné deti:
2. manželka Jany Paschos
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Marie Le Pen
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean-Marie Le Pen na francúzskej Wikipédii.
