Kaštieľ v Rusovciach: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d d |
pozri aj, štylistika, wikilinky |
||
Riadok 5:
'''Kaštieľ v Rusovciach''' je neogotická stavba kaštieľa nachádzajúca sa v mestskej časti [[Bratislava|Bratislavy]] [[Rusovce|Rusovciach]] v okrese [[Okres Bratislava V|Bratislava V]].
Súčasný vzhľad kaštieľa priniesla prestavba, ktorú realizoval gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici [[19. storočie|19. storočia]]. Kaštieľu, ktorý bol od roku [[1646]] rodovým sídlom rusovskej vetvy [[Zičiovci|Zichyovcov]], tak po viacerých predchádzajúcich stavebných úpravách dal konečnú podobu.
==
Podľa historických prameňov už v 13. storočí stál v Rusovciach hrad, v listinách označovaný ako „Uruzwar“. Prvá zmienka o hrade v Rusovciach je z roku 1266 v súvislosti s darovaním Rusoviec uhorským kráľom [[Belo IV.|Belom IV.]] Herrandovi Hédervárimu, kráľovskému koniarnikovi, županovi Trenčianskeho a Mošonského komitátu. V priebehu 14. storočia boli Rusovce kráľovským majetkom (pravdepodobne ako súčasť panstva Magyaróvár) a boli dávané do zálohu. V roku 1410 sa ako záložný majiteľ uvádza rod Tompekovcov (tiež aj ako Tanpek), v rokoch 1439 – 1452 Štefan a Juraj Rozgonyiovci, v druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia opäť Tompekovci.
Riadok 20:
Jeho vlastníctvom začalo obdobie ďalšieho veľkého rozkvetu panstva. Gróf Henckel, rodený hospodár, sa pustil do zveľaďovania svojho majetku. Na svojom panstve založil niekoľko majerov a fariem. Najväčšiu slávu mu priniesol jeho žrebčín, ktorý sa svojho času stal jedným z najúspešnejších chovateľských zariadení v strednej Európe. Chovali sa tu žrebce, ktoré na dostihových dráhach po celej Európe dosahovali skvelé úspechy. Po grófovej smrti boli kone premiestnené do rakúskeho [[Wolfsberg]]u, kde ich mal v prenájme od nového majiteľa barón Alfonz Rotschild. V roku 1881 bola nanovo založená aj časť parku za rusovským ramenom. Táto plocha nadväzovala na park pri kaštieli, od ktorého ju oddeľovalo niekoľko nových prechodov určených pre jazdu na koni. Grófova manželka Laura prežila manžela o pätnásť rokov. Rok po jej smrti (v roku 1906) dedičia kaštieľ predali posledným majiteľom.
[[Obrázok:Rusovce kastiel05.jpg
Do rozvoja panstva negatívne zasiahli obe svetové vojny. Počas prvej z nich bol pri kaštieli zriadený lazaret, v ktorom ako ošetrovateľka pracovala i Štefánia. Druhá svetová vojna znamenala zánik prosperujúceho panstva. V roku 1944 väčšiu časť kaštieľa obsadilo nemecké komando a o rok nato sovietske vojská, ktoré ho v priebehu jedného týždňa vydrancovali. Ešte v roku 1944 manželia odkázali kaštieľ i s majetkom benediktínskemu opátstvu v maďarskej [[Pannonhalma|Pannonhalme]]. Sem dal gróf previesť väčšiu časť rodového majetku a obaja manželia sa tu na sklonku života uchýlili. Štefánia v kláštore v auguste 1945 zomrela. Manžel ju prežil o jeden rok (zomrel v Budapešti).
Riadok 30:
Vo vnútornom usporiadaní dominovala ústredná schodisková hala a k nej pripojená veľká sála prvého poschodia. Všetky tri krídla boli prepojené chodbovou komunikáciou pozdÍž nádvoria, za ktorou boli za sebou radené priechodné miestnosti. Poschodie bolo prístupné hlavným schodiskom a točitými schodiskami vo vežiach. Neogotickému poňatiu stavby zodpovedali aj interiéry. V umeleckoremeselných súčastiach architektúry, vo vstupoch a oknách dominovali neogotické prvky, neogotický [[ornament]] so znakom rodu [[Zičiovci|Zichyovcov]], tudorovské oblúky a kružbové motívy. Za osobitnú pozornosť stojí dôsledne uplatňovaná vitráž. O podobe jednotlivých interiérových priestorov nemáme jasnejšiu predstavu. Zichyovské interiéry sú zrejmé len vo veľkej sále prvého poschodia s priľahlou miestnosťou (pravdepodobne jedáleň), obe veľkoryso poňaté v zmysle dekoratívneho stvárnenia stien a stropov.
[[Obrázok:Rusovce minaret.jpg|left|thumb|Vodárenská veža zv. minaret v parku kaštieľa]]
V období panstva Henckelovcov prišlo k pomerne rozsiahlej prestavbe, v rámci ktorej boli dobudované dve postranné veže. V interiéri vznikli dve nové schodiská a upravila sa v duchu doby i kaplnka v severnom krídle.
Poslední majitelia objekt kaštieľa upravovali už iba minimálne a zamerali sa hlavne na zmeny jeho vybavenia v duchu vtedajšej doby. Interiérovo kaštieľ v tých časoch pripomínal sídla vidieckej šľachty v Anglicku. Ústrednou časťou prízemia bola rozsiahla vstupná hala s reprezentačným schodiskom, ktorým sa vystupovalo na prvé poschodie. Na prízemí sa z haly vstupovalo do salónu alebo do knižnice. Ďalšími miestnosťami tu boli biliardový salón a turecký salón. Po schodisku sa návštevy dostali na prvé poschodie kde najväčšími miestnosťami boli veľká jedáleň a rytierska sála (tzv. Červený salón). Tu sa prijímali návštevy, ktoré boli ubytovávané v hosťovských izbách v severnom krídle. Južné krídlo bolo vyhradené pre bývanie majiteľov.
Riadok 46:
Kaštieľ do svojho vlastníctva plánovala získať i mestská časť Rusovce, ktorá ho plánovala využiť na kultúrne a muzeálne účely. Tento zámer mestskej časti však stroskotal.
V súčasnosti jeho ďalší osud je nejasný, najmä ak do hry vstúpil a súdnymi cestami sa snaží získať na základe testamentu posledných majiteľov svoj majetok i [[Rád svätého Benedikta|benediktínsky rád]] v [[Pannonhalma|Pannohalme]].
== Pozri aj ==
* [[Zoznam kaštieľov na Slovensku]]
== Zdroje ==
| |||