Wikipédia

Včasný stredovek: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 606 editací
d d
štylistika, wikilinky
Riadok 1:
'''Včasný stredovek''' alebo '''raný stredovek''' je obdobie [[stredovek]]u od jeho[[5. začiatku zhrubastoročie|5.]] do roku 1000 alebo 1100 (na Slovensku spravidla do 1000 - vznik[[11. Uhorskéhostoročie|11. kráľovstva)storočia]].
 
== Európa ==
Vývoj v Európe podliehal geografickým, historickým a kultúrnym zvláštnostiam jednotlivých regiónov. Úplne iný bol vývoj vo "večnom meste" Ríme, sídle hlavy katolíckej cirkvi [[pápež]]a, kde sa zachovala vyspelá mestská architektúra, kostoly (baziliky) z rímskych čias, fungujúce akvadukty. Najväčším mestom Európy a pravdepodobne aj sveta bol počas včasného stredoveku [[Konštantínopol]] (Carihrad, Istambul), neskôr ho predbehol [[Bagdad]]. Tu sa dokonca zachovala aj tradíca dostihov na [[hippodrom]]e, a taktiež pretrvala tradícia Rímskych kúpeľov. Okrem toho bola Byzantská ríša pokračovateľom antiky a úpadok antiky a filozofických ideálov tu nikdy nenastal. Úplne inak sa vyvíjalo územie Francúzska, južného Nemecka a Anglicka, kde sa stretli zvyšky romanizovaného obyvateľstva s germánskymi kmeňmi bojovníkov, s ktorých niektorí založili stabilné monarchie (Frankovia, Burgundi, Bavori, Longobardi, Anglo-Sasi). Vývoj na severe Európy v tejto fáze naopak len málo poznačilo kresťanstvo. Slovania, Balti a Škandinávci (Vikingovia, Normani) vstúpili do európskych dejín až v 9. storočí: Vikingovia expandujú a vojensky ohrozujú západnú Európu (Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Írsko), neskôr zakladajú vlastné kráľovstvá (Dánske, Švédske, Nórske, v západnej Európe Normandia, Sicílske kráľovstvo, Írsko), na východe založia mocný štát Kyjevskú Rus. Slovania vytvárajú Veľkomoravskú ríšu, Kyjevská Rus sa rýchlo slovanizuje, neskôr vzniká České a Poľské kráľovstvo. Na [[Balkán]]e prebieha konflikt [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] so susedmi: s Avarmi, Slovanmi, Bulharmi. Vzniká tu mocná Bulharská ríša aj malé slovanské kráľovstvá. [[Pyrenejský polostrov]] obsadili [[Arabi]], oblasti na východe patria Byzantskej ríši, na [[Jadran]]e vzniká mocná kupecká republika [[Benátky]].▼
 
[[Obrázok:St michaelis.jpg|náhľad|Románsky kostol Sv. Michala v nemeckom meste [[Hildesheim]], pamiatka UNESCO]]
Vývoj v [[Európa|Európe]] podliehal geografickým, historickým a kultúrnym zvláštnostiam jednotlivých regiónov. Úplne iný bol vývoj vo "večnom meste" [[Rím]]e, sídle hlavy [[katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]] [[pápež]]a, kde sa zachovala vyspelá mestská [[architektúra]], [[kostol]]y (baziliky) z [[staroveký Rím|rímskych]] čias, fungujúce [[akvadukt]]y. Najväčším mestom Európy a pravdepodobne aj sveta bol počas včasného stredoveku [[Konštantínopol]] (Carihrad, Istambul), neskôr ho predbehol [[Bagdad]]. Tu sa dokonca zachovala aj tradíca dostihov na [[hippodrom]]e, a taktiež pretrvala tradícia rímskych kúpeľov. Okrem toho bola [[Byzantská ríša]] pokračovateľom [[antika|antiky]] a úpadok antiky a filozofických ideálov tu nikdy nenastal.
 
▲Vývoj v Európe podliehal geografickým, historickým a kultúrnym zvláštnostiam jednotlivých regiónov. Úplne iný bol vývoj vo "večnom meste" Ríme, sídle hlavy katolíckej cirkvi [[pápež]]a, kdeinak sa zachovalavyvíjalo vyspelá mestská architektúra, kostoly (baziliky) z rímskych čias, fungujúce akvadukty. Najväčším mestom Európy a pravdepodobne aj sveta bol počas včasného stredovekuúzemie [[KonštantínopolFrancúzsko|Francúzska]] (Carihrad, Istambul), neskôr ho predbeholjužného [[BagdadNemecko|Nemecka]]. Tu sa dokonca zachovala aj tradíca dostihov naa [[hippodromAnglicko|Anglicka]]e, a taktiež pretrvala tradícia Rímskych kúpeľov. Okrem toho bola Byzantská ríša pokračovateľom antiky a úpadok antiky a filozofických ideálov tu nikdy nenastal. Úplne inak sa vyvíjalo územie Francúzska, južného Nemecka a Anglicka, kde sa stretli zvyšky romanizovaného obyvateľstva s [[germáni|germánskymi]] kmeňmi bojovníkov, sz ktorých niektorí založili stabilné monarchie ([[Frankovia]], [[Burgundi]], [[Bavori]], [[Longobardi]], Anglo-Sasi[[Anglosasi]]). Vývoj na severe Európy v tejto fáze naopak len málo poznačilo [[kresťanstvo]]. [[Slovania]], Balti a Škandinávci ([[Vikingovia]], [[Normani (Normandia)|Normani]]) vstúpili do európskych dejín až v [[9. storočie|9. storočí]]: Vikingovia expandujú a vojensky ohrozujú západnú Európu (Nemecko, Francúzsko, Anglicko, [[Írsko]]), neskôr zakladajú vlastné [[kráľovstvo|kráľovstvá]] ([[Dánsko|Dánske]], [[Švédsko|Švédske]], [[Nórsko|Nórske]], v západnej Európe [[Normandia]], [[Sicílske kráľovstvo]], Írsko), na východe založia mocný štát [[Kyjevská Rus|Kyjevskú Rus]]. Slovania vytvárajú [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskú ríšu]], Kyjevská Rus sa rýchlo slovanizuje, neskôr vzniká [[Čechy|České]] a [[Poľsko|Poľské kráľovstvo]]. Na [[Balkán]]e prebieha konflikt [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] so susedmi: s [[Avari|Avarmi]], Slovanmi, [[Bulhari|Bulharmi]]. Vzniká tu mocná Bulharská[[Bulharsko|bulharská ríša]] aj malé slovanské kráľovstvá. [[Pyrenejský polostrov]] obsadili [[Arabi]], oblasti na východe patria Byzantskej ríši, na [[JadranJadranské more|Jadrane]]e vzniká mocná kupecká republika [[Benátky]].
 
==Slovensko ==
Rovnako ako v susedných oblastiach, dobu [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] spravidla nezaraďujeme pod obdobie ''včasný stredovek'', svojím celkovým kultúrnym rázom totiž viac upomína na neskoroantické vzory.
Pre Slovensko je podstatné, že najstaršie slovanské pamiatky nám jednoznačne dokazujú prítomnosť Slovanov na našom území už okolo roku [[500 po Kr]]. Slovania teda prišli na územie Slovenska (pravdepodobne dvoma cestami - spoza [[Karpaty|Karpát]] cez [[Orava|Oravu]] a druhá časť z juhu proti prúdom riek) dávno pred príchodom nomádskych Avarov. Toto najstaršie obdobie nazývame ''včasnoslovanské''. Roku [[567]] sa Avari objavujúobjavili v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] a na dlhé roky poznačípoznačili našich predkoch spolužitie s nomádmi, resp. ich mocenská dominancia na južnom Slovensku. Výnimkou je [[Samo]]va ríša - prvý slovanský (pred)štátny útvar v dejinách. Hovoríme o ''období avarského kaganátu''. Po porážke Avarov [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]] okolo roku [[791]] sa Slovania rýchlo osamostatňujúosamostatnili spod avarského vplyvu, vytvárajúvytvárali lokálne kniežatstvá, budujúbudovali hradiská. V archeológii hovoríme o tzv. ''blatnicko-mikulčickom horizonte'', v ktorom sa miešajú západné [[frankovia|franské]] predmety (meč z [[Turiec (región)|turčianskej]] [[Blatnica|Blatnice]]) a zdedené avarské vzory (nákončia a kovania opaskov).
 
Prvá písomná zmienka zo slovenského stredoveku sa viaže k roku [[828]] - je to vysvätenie kostola [[salzburg|salzburským]] arcibiskupom[[arcibiskup]]om [[Adalrám]]om na majetku kniežaťa [[Pribina|Pribinu]] v [[Nitrianske kniežatstvo|Nitre]]. Až do roku [[907]], čo je dátum bitiek pri Bratislave, hovoríme o ''[[Veľkomoravská ríša|veľkomoravskom období]]''. Dnes už vieme, že Slovania vtedy nijako nezaostávali za susedmi v západnej či severnej Európe - budovali sa kostoly, hradiská ako správne centrá, objavuje sa feudálny dvorec, známy je význam misie [[Konštantín Filozof|Konštantína-Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metoda]], ktorí priniesli slovanskú liturgiu.
 
''Poveľkomoravské obdobie'' datované po rozklade [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] v dôsledku nájazdov Maďarov a vnútorných mocenských rozporov po smrti [[Svätopluk (knieža)|Svätopluka]] uzatvára včasný stredovek na Slovensku. Tzv. [[belobrdská kultúra]] hovorí o spolunažívaní Maďarov a predkov Slovákov na južnejších územiach. Na severe sa zatiaľ udržali zvyšky obyvateľstva i niektoré hradiská. Územie bolo postupne začleňované do vznikajúceho arpádovského Uhorska.
 
==Pozri aj==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Včasný_stredovek“