Ženeva: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
d →‎Pozoruhodnosti, pamiatky: formulácia, typografia
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 126:
Od polovice [[13. storočie|13. storočia]] sa tu konajú významné [[trh]]y a mešťania sa snažili získať lepšiu pozíciu voči biskupovi. Roku [[1309]] biskup priznal mestu právo voliť si radných (syndikát) a v roku [[1477]] uzavrel zmluvu o združení so švajčiarskymi mestami [[Bern (mesto)|Bern]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourg]]. V roku [[1526]] uzavreli podobnú zmluvu samotní mešťania, ktorí sa tak podľa vzoru [[Talianske mestské štáty|talianskych miest]] vymanili z moci biskupov. Zároveň sa prostredníctvom nemeckých kupcov do mesta šírili myšlienky nemeckej [[reformácia|reformácie]] a od roku [[1536]] boli v meste zakázané katolícke bohoslužby.
 
Toho istého roku prišiel do mesta francúzsky reformátor [[Ján Kalvín]] (Jean Calvin), ktorý si tu získal výnimočnú autoritu a zaviedol prísny, takmer [[teokracia|teokratický]] režim. V roku [[1541]] napísal pre Ženevu novú ústavu, podľa ktorej popri obecnom zhromaždení občanov vládol volený zbor dve sto, rada šesťdesiatich a v náboženských záležitostiach konsistor, vedený Kalvínom. V roku [[1553]] dal KálvinKalvín v Ženeve upáliť španielskeho lekára [[Michel Servet|Michela Serveta]], ktorý popieral [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšiu Trojicu]]. V roku 1559 založil akadémiu pre vzdelávanie kazateľov a v nasledujúcich rokoch sa Ženeva stala útočiskom náboženských exilantov, podnikavých mešťanov z Francúzska, Talianska a Nemecka. Tým sa mesto nielen rozrástlo, ale aj zbohatlo a začalo zohrávať stále významnejšiu úlohu. Do konca 19. storočia sa stalo najľudnatejším švajčiarskym mestom.
 
V priebehu 18. storočia narastali spory medzi bohatými mešťania a ostatnými občanmi bez politických práv. Povstanie z roku [[1707]], ktoré viedol právnik [[Pierre Fatio]], bolo s pomocou ostatných švajčiarskych miest potlačené a Fatio zastrelený. Pri ďalšej vzbure roku [[1737]] bolo 11 mŕtvych. Roku [[1762]] dala mestská rada spáliť spisy ženevského rodáka [[Jean-Jacques Rousseau|J.-J. Rousseaua]] a v roku [[1781]] proti ďalšiemu povstaniu povolali na pomoc francúzskeho kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] Po dobytí mesta emigrovalo cez tisíc občanov hlavne do [[Paríž]]a. Avšak v roku [[1793]] "starý režim" definitívne padol a roku [[1794]] bola prijatá nová ústava. Už v tejto dobe bolo hlavným odvetvím v Ženeve [[hodinárstvo]] a [[zlatníctvo]], na druhom mieste textilný priemysel.