Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d wikilinka
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 6:
'''Atóm''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''άτομον'' – nedeliteľný) je najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná [[častica]] [[chemický prvok|chemického prvku]], ktorá je nositeľom jeho vlastností.
 
Tento pojem atómu zaviedli grécki filozofi [[Leukippos]] a [[Demokritos]], všeobecne sa ujal až na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. [[Ernest Rutherford]] a [[Niels Bohr]] objavili subatomárne častice a tým sa dokázalo, že atóm nie je nedeliteľný. Atómy sa ďalej zlučujú do [[molekula|molekúl]]. V prirodzenom prostredí majú rovnaký počet elektrónov aj protónov, v tomto stave je atóm elektroneutrálny. Ak sa tento pomer zmení, vzniká [[ión]], ktorý je buď kladný ([[katión]]) alebo záporný ([[anión]]). [[Molekula]], atóm či dokonca jeho subatomárne častice sú v neustálom pohybe.
 
== Atóm podľa Demokrita ==
Riadok 63:
Protóny a neutróny sú v jadre atómu viazané jadrovými silami, ktoré patria k [[silná interakcia|silným interakciám]] častíc. Jadrové sily sú veľmi účinné, majú však dosah iba na malé vzdialenosti: Polomer ich účinnosti nepresahuje 4×10<sup>−15</sup>&nbsp;m. Polomer atómového jadra (''R'') je približne 1,2×10<sup>−15</sup>&nbsp;m. Polomer jadra uránu je napríklad 7,4×10<sup>−15</sup>&nbsp;m. Hustota atómových jadier je približne 10<sup>17</sup> kg.m-<sup>3</sup> nezávisle od veľkosti jadra.
 
Hmotnosť jadra určuje celkovú hmotnosť atómu, pretože hmotnosť elektónuelektrónu je zanedbateľná. Hmotnosť atómového jadra je vždy o niečo menšia ako súčet hmotností protónov a neutrónov, ktoré tvoria jadro (defekt hmotnosti). Tento rozdiel je zdrojom väzbovej energie jadra, ktorá určuje stabilitu jadra. Jadrá s počtom neutrónov alebo protónov 2, 8, 14, 20, 28, 50, 82 a 126 ([[magické čísla]]) majú najväčšiu väzbovú energiu, preto sú najstabilnejšie a najčastejšie sa vyskytujú v prírode ([[kozmický výskyt prvkov]]).
 
=== Elektrónový obal ===