Alexandr Vasilievič Suvorov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Rusko-turecké vojny a povstanie Pugačova: preklepy |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 16:
Alexander Vasilievič sa narodil v rodine [[Vasilij Ivanovič Suvorov|Vasilija Ivanoviča Suvorova]]. Jeho otec, cársky generál a súčasník [[Peter Veľký|Petra I.]], bol vzdelaný vojenský dôstojník a autor prvého ruského vojenského slovníka. Jeho matka Jevdokia Fedosejevna Suvorovová (predtým Manuková) mala pravdepodobne [[Arménsko|arménske]] korene. Rodina pôvodom z [[Novgorod]]u žila v rodinnom sídle v [[Moskva|Moskve]].
O jeho detstve nie sú známe bližšie informácie okrem toho, že ako dieťa býval často chorý. Alexandra od detstva zaujímalo vojenstvo,
== Vojenská kariéra ==
Riadok 22:
=== Prvé vojnové skúsenosti ===
Počas [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročnej vojny]] (od roku [[1759]]) sa po prvýkrát zúčastnil bojových
Alexander Suvorov bol v tom istom roku povýšený na [[plukovník]]a a poverený velením Astrachaňského pešieho pluku. O rok neskôr bol poverený velením Suzdaľskému [[granátnik|granátnickému]] pluku. Tam v rokoch [[1764]] až [[1765]] napísal knihu ''Plukovné zriadenie'', ktorá bola akýmsi poriadkom, ktorý obsahoval základné poučky a pravidlá pre výchovu, výcvik a bojovú prípravu vojakov. V roku [[1768]] získal hodnosť [[brigadier]]a.
=== Boje v Poľsku ===
V rokoch [[1768]] – [[1772]] bojoval vo vojne na podporu [[Stanislav II. August Poniatowski|Stanislava Poniatowského]], ktorý bol poľským bábkovým kráľom a zároveň milencom cárovnej [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II.]] [[3. november|3. novembra]] [[1768]] Suvorov v [[bitka pri Orechovom|bitke pri Orechovom]] porazil bratov Jozefa a Kazimíra Pułaských. Následne ruské vojská obsadili [[Krakov]]. Suvorov za zásluhy v Poľsku získal hodnosť [[generálmajor]]a ako aj vysoké vyznamenanie – [[Kríž Sv. Juraja]]. Už onedlho však musel proti [[Poliaci|Poliakom]] zasiahnuť znovu. [[23. máj]]a [[1771]] porazil konfederantov pod vedením francúzskeho generála [[Charles François Dumouriez|Dumourieza]] v bitke [[bitka pri Lanskorne|pri Lanskorne]]. Túto bitku vyhral vďaka netradičnému nasadeniu [[kozáci|kozáckeho]] [[ľahké jazdectvo|ľahkého jazdectva]], ktoré napriek tomu že bolo niekoľkonásobne slabšie prinútilo nepriateľa ustúpiť. V noci z 22. na [[23. september|septembra]] [[1771]] opäť porazil konfederantov na čele s [[Michal Kazimír Oginski|
=== Rusko-turecké vojny a povstanie Pugačova ===
Riadok 50:
==== Talianska kampaň ====
[[Súbor:Suvorov crossing the alps.jpg|thumb|250px|Suvorov so
[[Veľká francúzska revolúcia]] v tých rokoch vystrašila väčšinu vtedajších [[Európa|Európskych]] mocností. Vznikla koalícia [[Anglicko|Anglicka]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskeho kráľovstva]] a [[Rusko|Ruska]]. [[Napoleon Bonaparte]] v tej dobe úspešne vzdoroval tejto koalícii a obsadil v ťažení v rokoch [[1796]] – [[1797]], prakticky celé [[Taliansko]]. Na naliehanie svojich rakúskych spojencov bol Pavol I. nútený maršala Suvorova opäť menovať hlavným veliteľom ruských vojsk v severnom Taliansku. Jeho hlavnou úlohou bolo zadržať nástup Napoleonových generálov. Suvorov bol v tej dobe jedným z mála vojvodcov, ktorí pochopili novátorské prvky skrývajúce sa v pozadí úspechov francúzskej armády a hľadal proti nim účinné opatrenia. „Generál Vpred“, ako ho Rakúšania pre jeho obľubu útočnej taktiky, najmä boja na bodáky nazývali, odmietol rakúske vojnové plány zakladajúce sa na zdĺhavom manévrovacom spôsobe boja a sám viedol ruské a rakúske vojská, keď zvíťazili [[27. apríl]]a [[1799]] v [[bitka pri rieke Adda|bitke pri rieke Adda]] nad Francúzmi, zatiaľ čo sa Napoleon venoval svojim dobrodružstvám v [[Egypt]]e. Následne [[29. apríl]]a [[1799]] obsadili [[Miláno]], čo znamenalo likvidáciu všetkých Napoleonovi naklonených štátikov v severnom Taliansku. [[19. jún]]a porazil v trojdennej [[Bitka pri Trebii (1799)|bitke pri Trebii]] francúzskeho generála [[Étienne-Jacques-Joseph-Alexandre MacDonald|Macdonalda]]. Na posledný odpor sa zmohli francúzske a miestne sily [[15. august]]a v [[bitka pri rieke Novi|bitke pri rieke Novi]], ale i tu ich Suvorov vehementne zdolal. V tomto boji padol i francúzsky generál [[Barthélemy Catherine Joubert|Joubert]]. Sardínsky kráľ udelil Suvorovovi titul talianskeho šľachtica. Po sérii víťazstiev mienil Suvorov pokračovať vo svojom postupe až do [[Francúzsko|Francúzska]]. To mu však spojenci nedovolili a vyslali jeho ruské vojská do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde sa mal stretnúť s oddielmi Rimského-Korsakova. Koncom leta, [[31. august]]a [[1799]] sa jeho armáda pohla cez [[Alpy|Alpské]] priesmyky podľa [[Hannibal Barkas|Hannibalovho]] vzoru do Švajčiarska. Medzi tým boli oddiely Korsakova generálom [[André Masséna|Massénom]] porazené pri [[Zürich]]u. Suvorovove vojská cestou prišli o väčšinu [[Kôň (podrod)|koní]], [[delo|diel]] aj trénu. Bez dostatočných zásob a výstroja vojsk, v neznámom horskom teréne, za dažďa, obklopený nepriateľskou presilou sa prebojoval cez Svätogotthardský priesmyk. Horskou cestou, v hlbokom snehu za veľkých útrap prostých vojakov previedol svoje vojsko do Mouttskej doliny, kde sa stretli so zvyškami vojsk Korsakova. Následne sa prebojoval cez viacnásobnú presilu Francúzov a {{m|2407|m}} vysokým horským chrbtom ustúpil do údolia Rýna, do [[Vorarlberg]]u, kde so značne oslabenou armádou prezimoval. Generál [[André Masséna|Masséna]] vtedy vyhlásil, že by obetoval 20 svojich víťazstiev za takýto čin.
Riadok 67:
Suvorov, v dobe kedy žil, obohatil vojenskú prax o svoje svoje vlastné myšlienky. Zavrhoval vtedy bežne používanú [[lineárna taktika|lineárnu taktiku]], pre jej slabé manévrovacie schopnosti. Rozvíjal taktiku kordónov a kolón, čiže voľnejších zoskupení, ktorú uplatňovali najmä francúzske vojská počas [[Veľká francúzska revolúcia|revolúcie]]. O jeho kvalitách hovorí i fakt, že bojoval v 60 bitkách, z ktorých ani jednu neprehral, to i napriek tomu, že mnohé z nich viedol s vojskom rovnako silným alebo dokonca slabším ako nepriateľ.
Alexander Suvorov bol vojvodca, ktorý svojich vojakov viedol z prvej línie. Jeho taktika dávala dôraz na vyvinutie maximálnej bojovej aktivity v jednotlivých bitkách, s cieľom úplne zničiť nepriateľa v boji. Základom bolo správne vyhodnotenie situácie, na ktoré musela nadväzovať okamžitá rýchlo prevedená reakcia. Za najdôležitejšiu bojovú činnosť považoval [[Útok (vojenstvo)|útok]] na najslabšie miesto nepriateľa vedený bez zaváhania, rozhodne priamo na cieľ. Bitku, podľa neho mohol totiž vyhrať iba útok. V záverečných fázach boja preferoval najmä zničujúci bodákový útok, bolo to spôsobené do určitej miery i tým, že [[strelné zbrane]] v tej dobe neboli stále dosť účinné. No nezavrhoval ani [[obrana (vojenstvo)|obranu]] či [[ústup (vojenstvo)|ústup]], ak je v danej situácii nutný pre zachovanie vlastných vojsk, najmä pri napadnutí silnejším nepriateľom. Vojská sústreďoval v prvom rade na dôležitých úsekoch a smeroch. Veľkú pozornosť venoval svojim vojskám, ktoré sa zdokonaľovali aj v dobách mieru počas častých cvičení. Tým dosiahol na tie doby veľkú vytrvalosť vojska pri dlhých pochodoch, čo sa mu vyplatilo napríklad v Talianskej kampani. Pri výcviku vojaka dával dôraz na jeho individualitu, pretože tvrdil, že strojcom víťazstva je práve každý jeden jeho vojak. Suvorov odmietal vtedajší klasický vojenský
== Iné projekty ==
| |||