Referendum na Slovensku v roku 1997: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d opravy a wlinky |
||
Riadok 12:
Vládu V. Mečiara západ už dlhšie kritizoval (pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Volebn%C3%A9 obdobie 1994 %E2%80%93 1998|Politický vývoj#Volebné obdobie 1994 – 1998]]). Správa americkej vlády pre Kongres USA o rozširovaní NATO označila Slovensko a Albánsko ako krajiny, v ktorých sú problémy s rešpektovaním demokracie. <ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=VANYA|meno=BORIS|titul=Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov|periodikum=domov.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=15. dec 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://domov.sme.sk/c/20720014/rok-1997-slovensko-ako-albansko-do-nato-pozvali-iba-susedov.html|dátum prístupu=2017-12-17|jazyk=sk}}</ref> Pozícia Slovenskej republiky bola nepriaznivá nielen v otázke prijatia do NATO, ale aj o vstupe do Európskej únie. Predseda zmiešaného výboru Európsky parlament - Slovensko [[Herbert Bösch]] povedal, že na Slovensku dochádza k veciam, ktoré nemožno tolerovať: „Deľba moci nemôže vyzerať tak, že kontrolné výbory pre televíziu, rozhlas, tajnú službu a privatizáciu sa viac alebo menej obsadzujú len ľuďmi vernými vláde.“ <ref name=":4" />
Na mítingu HZDS v marci 1997 v Trnave
Štvrtá otázka o priamej voľbe prezidenta vznikla ako úplne prvá na základe petičnej akcie a podpory 521 000 podpisov. Opozícii sa predtým nepodarilo presadiť na pôde parlamentu ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta<ref name=":2" /> a preto podporovala túto petíciu. Opozícia, sa obávala, že po skončení funkčného obdobia prezidenta [[Michal Kováč|Michala Kováča]] v marci 1998 bude vládnuca koalícia odkladať voľbu prezidenta <!-- trojpätinovou väčšinou .. Polarizácia slovenskej politiky za Mečiara smerovala k možnosti, že žiaden kandidát by nemohol získať 60% podporu. Henderson, Karen (2002) doslovne: neobsadenie prezidentského úradu --><ref name=":1">Henderson, Karen (2002). ''Slovakia: The Escape From Invisibility''. London: Routledge. p. 47. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[Špeciálne:BookSources/978-0-415-27436-4|978-0-415-27436-4]]. (anglicky)</ref> v Národnej rade aby konsolidovala svoju moc
Prvé tri referendové otázky o vstupe do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní vznikli až v čase už prebiehajúcej petičnej akcie o otázke o priamej voľbe prezidenta. Podľa [[Erik Láštic|Erika Láštica]] ich účelom bola snaha koalície znížiť politický zisk opozície z kampane o priamej voľbe prezidenta.<ref name=":3" /> Postoj vládnej koalície k vstupu Slovenska bol skôr negatívny.
Prezident SR [[Michal Kováč]] rozhodol o spojení všetkých štyroch otázok do jedného referenda a [[13. marca]] 1997 ho vyhlásil.
(Napriek zmareniu referenda bola "populárna" priama voľba prezidenta napokon prijatá ústavným zákonom začiatkom roku 1999, po zmene politických pomerov.)
== Spory pred referendom ==
Riadok 38:
== Spory po referende ==
Ústredná komisia pre referendum sa 25. mája 1997,
| priezvisko =
| meno =
Riadok 83:
== Výsledky, dôsledky a hodnotenie referenda ==
Opozícia vyzvala svojich priaznivcov aby bojkotovali referendum. Bojkot bol úspešný a referenda sa zúčastnilo len 9,5% voličov. Volebná účasť dosiahla oveľa menej ako potrebných 50% a referendum bolo vyhlásené za neplatné. 26. mája 1997 na protest proti postupu vlády počas referenda rezignoval minister zahraničia [[Pavol Hamžík]]. V júli 1997 potvrdilo [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], že pozývajú Českú republiku, Maďarsko a Poľsko aby sa stali členmi, ale nie Slovensko. O týždeň neskôr [[Európska komisia]] taktiež odmietla pozvať Slovensko na vstup do [[Európska únia|Európskej únie]] z dôvodu nesplnenia "demokratických kritérií" ale vyzvala na vstup okolité krajiny.<!-- Na anglickej wiki je 3 krajiny, ale citované sú len dve: Slovenia, Estonia. Celkovo bolo v roku 1997 pozvaných 6 krajín: Poľsko, Česká Republika, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus. --><ref name=":1" />
Doteraz sa vedú polemiky o tomto referende. Niektorí<!-- diskutér na sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Referendum_na_Slovensku_v_roku_1997 --> tvrdia, že referendum bolo zmarené prezidentom Kováčom 13. marca 1997 tým, že ho vyhlásil v rozpore s ústavou, pretože tá neumožňuje spojiť dve alebo viac referendových iniciatív do jedného referenda.<!-- spojenia dvoch referendových iniciatív do jedného
Riadok 89:
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. --><ref>DRGONEC, J.: Referendum v ústavnom práve a súdnej praxi Slovenskej republiky. Časopis pro právní vědu a praxi, 7, 1999, č. 2, s. 163.</ref>
[[Erik Láštic]] označil Podľa iných autorov<ref name=":0" /> bola výsledkom tohto, v poradí druhého referenda polarizácia spoločnosti a politickej elity a malo negatívny dopad na rozvoj slovenskej demokracie. Nepriamym dôsledkov naštrbenia dôvery voličov v samotné [[referendum]] ako metódu uplatňovania [[Priama demokracia|priamej demokracie]] je tiež to{{Bez citácie}}, že zo [[Zoznam referend na Slovensku|všetkých ďalších šiestich referend]] do roku 2017 bolo platné (teda s účasťou voličov nad 50%) len [[Referendum na Slovensku v roku 2003|jediné referendum o vstupe do EÚ v roku 2003]].<ref name="cstv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Referendum: V Polsku i na Slovensku platilo jen jednou, velmocí je Švýcarsko | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1722331-referendum-v-polsku-i-na-slovensku-platilo-jen-jednou-velmoci-je-svycarsko | dátum vydania = 2016-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-12 | vydavateľ = Česká televize | miesto = | jazyk = }}</ref>
|