Úradný jazyk: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d zdroj |
d →Zdroj |
||
Riadok 3:
V prvom rade je to jazyk ústavy, preto krajiny bez kodifikovanej ústavy nemajú oficiálny jazyk. Vo väčšine prípadov je úradný jazyk aj hlavný národný a najpoužívanejší jazyk štátu. Zákony niektorých štátov alebo štátnych celkov vyžadujú, aby boli vládne dokumenty prekladané aj do iných jazykov.
Približne polovica štátov sveta má oficiálny jazyk. Niektoré majú iba jeden oficiálny jazyk, ako napríklad [[Albánsko]], [[Francúzsko]] alebo [[Litva]], napriek tomu,
V niektorých štátoch, ako napríklad [[Taliansko]], [[Palau]], [[Filipíny]], [[Rusko]] a [[Španielsko]], je len jediný štátny oficiálny jazyk, ale menšinové jazyky sa používajú ako úradné v určitých regiónoch. Na druhej strane, niektoré štáty, ako napríklad [[Švédsko]], [[Tuvalu]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Spojené štáty]], nemajú oficiálny jazyk. Namiesto toho sa v mnohých prípadoch (zákony, vládne nariadenia a pod.) používa ''[[de facto]]'' hlavný jazyk. Úradný jazyk niekedy nie je jazykom, ktorý sa používa pri výučbe.
Oficiálne jazyky niektorých bývalých kolónií, hlavne francúzština a angličtina, nie sú ani národnými ani najpoužívanejšími jazykmi. Opačným príkladom je [[írčina]], ktorá je aj národným aj prvým
V niektorých štátoch a ich častiach je otázka oficiálneho jazyka vážnym politickým problémom.
| |||