Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Začiatkom roku [[1300]] mocný chorvátsky bán [[Pavol Šúbič]]<!-- (Croatian: Pavao I. Šubić Bribirski; Hungarian: bribiri I. Subics Pál) (c. 1245 – 1 May 1312)
Už jeho starý otec tu mal rozrobené pakty (Drač). Karola sprevádzal do Uhorska len malý sprievod. SPomínajú sa len francúzski rytieri Drugetovci (úočuj Zdroj) --> uznal Karolov nárok na trón a pozval ho do Uhorska. Jeho starý otec toto pozvanie prijal, Karolovi poskytol menší finančný príspevok a poslal ho do Uhorska upevniť svoj dedičný nárok. Karol, vtedy 12-ročný, sa vylodil v [[Split]]e v auguste roku 1300 a vydal sa na cestu do [[Záhreb]]u, kde bol uznaný za uhorského kráľa ďalším vplyvným [[veľmož|magnátom]] [[Ugrin Čák|Ugrinom Čákom]].

[[Uhorský snem]] však ešte stále neuznal Karola za kráľa, ba práve naopak v roku zvolil za kráľa jeho protikandidáta. V auguste [[1305]] Václav III., teraz už ako 16-ročný český kráľ (po smrti svojho otca v júni 1305), prenechal uhorskú korunu [[Oto III. (Bavorsko)|Ottovi III.,]] vojvodovi bavorskému z rodu [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], ktorý bol vnukom uhorského kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]] Otto Bavorský si prišiel pre svätoštefanskú korunu, ktorú mu nasadil vesprémsky a čanádsky biskup [[6. decembra]] 1305. Ale ani Otto nebol schopný vládnuť a navyše v priebehu roku [[1306]] sa Karol zmocnil [[Ostrihom]]u, [[Spišský hrad|Spišského hradu]], [[Zvolen]]a a [[Budín]]a.

Po Ottovom úteku už nezostal nikto, kto by Karolovi mohol konkurovať pri voľbe na trón. Situácia bola ale taká, že väčšinu krajiny ovládala svojvoľná šľachta a dokonca aj Karolovi údajní stúpenci ignorovali jeho privilégiá (súdili a trestali, vydávali peniaze, vyberali dane a udržiavali vlastnú armádu<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=1. lecke: Károly Róbert uralkodása (1308-1342)|periodikum=történelem 6.osztályosoknak|url=http://tortenelem6.blog.hu/2009/01/24/1_lecke_karoly_robert_uralkodasa_1308_1342|dátum prístupu=2017-12-09|jazyk=hu-HU}}</ref>). Jeho pozíciu upevnil pápež [[Klement V.]], keď vyslal v júni [[1308]] svojho legáta, [[Kardinál|kardinála]] [[Gentile da Montefiore]], aby presvedčil Matúša Čáka uznať zvrchovanosť Karola ako kráľa. Ich stretnutie sa uskutočnilo v kláštore [[Kékes]] v [[Pilišské vrchy|Pilišských vrchoch]] (maďarsky dnes [[Pilisszentlászló]]) neďaleko [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehradu]]. Dopadlo úspešne, pretože [[27. novembra]] [[1308]] bol Matúš Čák prítomný na sneme v [[Buda|Budíne]], kde bol Karol vyhlásený za uhorského kráľa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kristó|meno=Gyula|titul=Károly Róbert családja|periodikum=AETAS - Történettudományi folyóirat|dátum=2005|číslo=4|strany=14–28|issn=0237-7934|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=262597|dátum prístupu=2017-12-06|jazyk=Hungarian}}</ref> <ref name=":0" /> Pápežský legát dal korunovať Karola novou korunou arcibiskupom ''Tomášom'' z Ostrihomu [[15. júna]] [[1309]]. Konečne pod hrozbami pápežského legáta Ladislav Kán vydal korunu a Karol bol, už tretí raz, korunovaný [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]] [[27. augusta]] [[1310]] znova arcibiskupom z Ostrihomu v [[Stoličný Belehrad|Stoličnom Belehrade]] za účasti snemu.{{Hlavný článok|Bitka pri Rozhanovciach}}

V lete [[1311]] [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] začal obliehať Karolove hlavné mesto [[Budín]], ten však útok odrazil. Krátko potom obyvatelia Košíc zavraždili [[Omodej Aba|Omodeja Abu]], jedného z hlavných stúpencov Karolovej vlády, ale Karol sa postavil proti jeho synom. Následkom toho sa jeho synovia spojili s Matúšom Čákom. V máji [[1312]] sa Karol rozhodol obliehať [[Šarišský hrad]], ale jeho útok bol odrazený a sám bol nútený vydať sa na ústup. Potom spojené vojská [[Omodejovci|Omodejovcov]] a Čáka pochodovali na [[Košice]], ale tam v krvavej [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] ([[12. jún]] 1312) utrpeli Omodejovci porážku, keď Matúšove vojská nestihli prísť včas na pomoc. Po víťazstve zabral Karol sídla Omodejových synov v krajoch [[Abov (župa)|Abov]], [[Turnianska župa|Turňa]], [[Šarišská župa|Šariš]].

Ako vyplýva z charty, ktorú vydal v roku [[1323]] dosiahol "úplné ovládnutie" svojho kráľovstva. V rovnakom roku sa rozhodol presťahovať svoj kráľovský dvor a [[uhorské korunovačné klenoty]] z [[Temešvár|Temesváru]], kde sídlil 8 rokov, do [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehradu]] (ako centra svojej ríše) ale aj preto, že Budín mu nedovolil usadiť sa v arpádovskom sídle.

Karol zaviedol mnohé významné politické i ekonomické reformy. V roku [[1323]] sa vzdal kráľovskej výsady oslabenia meny a zaviedol nové dane (lucrum camaræ) s cieľom zabezpečiť kráľovstvu trvalé príjmy. V roku 1323 vykonal peňažnú reformu, keď namiesto znehodnotenej [[Denár (minca)|denár]]<nowiki/>ovej meny zaviedol zlatú a v roku 1325 striebornú menu.<ref name=":0" /> Floriny alebo florény, razené od roku 1325 v novozavedenej [[Mincovňa Kremnica|mincovni v Kremnici]], sa čoskoro stali medzinárodným platobným prostriedkom v celej Európe. [[Zlatý florén]] (alebo [[dukát]]) mal hmotnosť 3,558 g.<!-- Zriadil dve banské/mincové komory okrem Kremnice aj v Smolníku -->