Verzia z 12:02, 10. august 2018 upraviť 62.168.13.101 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:40, 9. december 2018 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 23: \| Vznik = 13.9.1989 \| Susedia = [[Slovensko]], [[Litva]], [[Rusko]], [[Česko]], [[Nemecko]], [[Bielorusko]], [[Ukrajina]] \| Rozloha = 312 ~~679~~696 \| Poradie rozloha = 69 \| Rozloha vody = 8 220 \| Percento vody = 3,07 \| Odhad počtu obyvateľov = 38 ~~634~~433 ~~007~~600 \| Rok odhad počtu obyvateľov = 2017 \| Poradie odhad počtu obyvateľov = 3435 \| Sčítanie počtu obyvateľov = 38 116 000 \| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2007 \| Hustota obyvateľstva = 123 \| Poradie hustota = 83 \| HDP = ~~482~~615,~~920~~021 miliárd \| Rok HDP = ~~2017~~2018 \| Poradie HDP = 23 \| HDP na hlavu = 2931 ~~349~~647 \| Poradie HDP na hlavu = ? \| HDI = 0,~~855~~865 \| Rok HDI = ~~2015~~2017 \| Poradie (HDI) = 3633 \| Kategória HDI = vysoký \| Mena = [[Poľský zlotý]] (=100 grošov) Riadok 164: == Sviatky a prázdniny == Poliaci, rovnako ako ostatní obyvatelia [[Zem]]e žijúci podľa [[Gregoriánsky kalendár\|~~Gregoriánskeho~~gregoriánskeho]] alebo [[Juliánsky kalendár\|~~Juliánskeho~~juliánskeho]] kalendára, oslavujú [[1. január]]a príchod nového roka. Jedným z najvýznamnejších sviatkov v Poľsku sú [[Veľkonočné sviatky]]. Na [[Veľkonočný pondelok]] je v krajine voľno. Poliaci majú podobné zvyky ako Slováci – veľkonočné oblievačky, maľované vajcia či svätenie jedla v [[kostol]]och. Riadok 170: [[1. máj]] je sviatkom práce. [[3. máj]] je dňom Ústavy na pamiatku ústavy schválenej v roku [[1791]] (podľa ideálov francúzskej revolúcie). Tento deň je aj poľským národným sviatkom. ''Nanebovstúpenie Pána'' sa slávi vo štvrtok po uplynutí 40 dní od [[Veľkonočná nedeľa\|Veľkonočnej nedele]]. V nedeľu v týždni po uplynutí 50 dní od [[Veľká noc\|Veľkej noci]] sa ~~slávia~~slávi ''Zoslanie Ducha Svätého'' ([[Turíce]] či Pentecost). Týždeň na to sa slávi ''[[Sviatok Svätej Trojice]]''. ''[[Sviatok ~~božieho~~Božieho tela a krvi]]'' (krátko tiež Božie telo, Corpus Christi) je slávený vo štvrtok nasledujúci po Sviatku Svätej Trojice. [[15. august]]a je sviatok [[Nanebovzatie Panny Márie\|Nanebovzatia Panny Márie]]. Deň poľskej [[Solidarita (Poľsko)\|Solidarity]] je [[31. august]]a, kedy sa oslavuje vznik Solidarity (Solidarność), poľského odborového hnutia, ktoré spôsobilo pád [[socializmus\|socializmu]] v Poľsku roku [[1989]]. Riadok 178: [[11. november\|11. novembra]] sa v krajine oslavuje Deň (Sviatok) Nezávislosti oslavujú, ktorý existuje od roku [[1918]]. Tento sviatok je poľským národným sviatkom. [[6. december\|6. decembra]] dostávajú poľské deti darčeky od svätého Mikuláša. Najobľúbenejším poľským sviatkom sú [[Vianoce]]. Na [[~~štedrý~~Štedrý večer]] rodiny zasadnú k slávnostne prestretým stolom. Podobne ako na Slovensku sa pred samotnou večerou jedia oplátky posvätené kňazom. Súčasťou štedrej večere však tradične nie je [[mäso]]. Pre neočakávaného hosťa je vždy prestretý jeden tanier navyše. O polnoci sa rímskokatolícki Poliaci vydávajú do kostolov na polnočnú omšu ([[25. december]], narodenie Pána a začiatok Vianoc) a po návrate sa obdarujú darčekmi. [[26. december\|26. decembra]] sa rodiny a priatelia navštevujú a oddychujú. Sviatky sa svojím priebehom podobajú slovenským. V Poľsku, rovnako ako na Slovensku, ľudia oslavujú svoje meniny v deň kedy aj niektorý zo svätých má svoj sviatok. [[Meniny]] sa dokonca považujú za dôležitejšie ako [[narodeniny]] a oslávenec je obdarovaný množstvom darčekov od svojich blízkych. Riadok 245: [[Súbor:Zalew-szczecinski-1.jpg\|náhľad\|left\|[[Štetínsky záliv]], špeciálna oblasť ochrany vtáctva]] Močiarové oblasti v [[Podleské vojvodstvo\|Podlasii]], Mazursku, Warmii a Pomoransku sú chránené niekoľkými spôsobmi, vrátane [[Biebrzanský národný park\|~~Biebrzanskeho~~Biebrzanského národného parku]], [[~~Wolinskeho~~Wolinský národný park\|Wolinského národného parku]] a lokalít Natura 2000, ako je ~~napriklad~~napríklad [[Štetínsky záliv]]. V Poľsku žijú najmä jelene, srnce, diviaky, v Tatrách aj medvede, vlci, chránené kamzíky, svište či rysy. Z vtáctva sú to chránené morské a skalnaté orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry. Riadok 287: [[Wawelský hrad]] v [[Krakov]]e, Kráľovský a [[Wilanowský palác]] a [[Łazienki Królewskie]] vo Varšave, Národné múzeá vo Varšave, Krakove, [[Poznaň\|Poznani]], [[Štetín]]e, [[Kielce\|Kielcach]] a vo [[Vroclav]]e. Kniežacie zámky sú v Pomoranskom [[Štetín]]e, [[Darłowo\|Darlove]] a [[Słupsk\|Slupsku]]. Atraktívny je ''Dom narodenia [[Fryderyk Chopin\|Fryderyka Chopina]]'' v dedine [[Żelazowa Wola]] ([[gmina Sochaczew]]), ''Múzeum [[Marie Curiová\|Marie Skłodowskej-Curie]]'' vo Varšave, ''Dom [[Jan Kochanowski\|Jana Kochanowskeho]]'' v dedine [[Czarnolas]] neďaleko [[Radom]]a, ''Tatranské múzeum'' v [[Zakopané\|Zakopanom]], ''Poľnohospodárske múzeum'' v meste [[Ciechanowiec]] či ''Národné múzeum poľnohospodárstva a potravinárstva'' v dedine [[Szreniawa]] blízko [[Poznaň\|Poznane]]. Zoologické záhrady sú vo [[Vroclav]]e, [[Poznaň\|Poznani]], [[Lodž]]i, [[Krakov]]e, [[Varšava\|Varšave]], [[Płock]]u, [[Toruň\|Toruni]], [[Gdansk]]u a ''Akwarium Gdyńskie'' v [[Gdyňa\|Gdyni]]. Safari parky sú v [[Świerkocin]]e neďaleko [[Gorzów Wielkopolski\|Gorzowa Wielkopolskeho]] a v [[Borysew]]e ~~blisko~~blízko mesta [[Poddębice]], pričom botanické záhrady medzi iným v Krakove, Varšave, Vroclave, v [[Lodž]]i, [[Lublin]]e, [[Kórnik]]u, [[Racibórz\|Raciborzi]] a v kúpeľoch [[Lądek-Zdrój]]. Najstaršie arborétum v Poľsku sa nachádza v dedine [[Lipno (Opolské vojvodstvo)\|Lipno]]<ref>[http://niemodlin.pl/2416/arboretum-w-lipnie-kwitnace-rozaneczniki.html Ogród Dendrologiczny w Lipnie]</ref> ([[gmina Niemodlin]]). Okrem toho v [[Štetín]]e pri parku Jana Kasprowicza je veľká [[Ružová záhrada v Štetíne\|ružová záhrada]]. [[Súbor:Puławy, Pałac Czartoryskich (02).jpg\|thumb\|left\|Palác Czartoryskich v [[Puławy\|Puławach]]]]

Poľsko: Rozdiel medzi revíziami