Verzia z 19:40, 4. apríl 2009 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací d Iné projekty ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:53, 22. apríl 2009 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 2: == Druhy/príklady pravdy == [[~~pravda~~ faktová pravda]] [[~~pravda~~ logická pravda]] == Názory na pravdu == Pravda podľa [[Tomáš Akvinský\|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (''Veritas est adaequatio rei et intelectus''). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu ~~[[pravda (teória korešpondenčná)\|~~teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu]]. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od ~~Boha~~[[Boh]]a.▼ ~~=== Akvinský ===~~ ▲Pravda podľa [[Tomáš Akvinský\|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu [[pravda (teória korešpondenčná)\|teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu]]. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha. V antickom období je pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť\|skutočnosti]] alebo [[ideál\|ideálu]]; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé).▼ ~~=== Antické obdobie ===~~ ~~Pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť\|skutočnosti]] alebo [[ideál\|ideálu]]; pravda~~ ▲je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec\|vecí]] a [[intelekt\|intelektu]] alebo ako odhalenosť ([[alétheia\|alétheia]]) a inými spôsobmi. ~~=== Aristoteles ===~~ Pravda podľa [[Aristoteles\|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím. ~~=== Augustín z Hippa ===~~ Pravda podľa [[Augustín z Hippa\|Augustína z Hippa]] je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít. Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel\|Hegela]] ~~pravda~~ je pravda celok.▼ === Hegel ===▼ ▲Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel\|Hegela]] pravda je celok. ~~=== Heidegger ===~~ [[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka. ~~=== Inštrumentalizmus ===~~ Podľa [[inštrumentalizmus\|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť. ~~;EI2~~Pravda podľa [[William James\|Williama Jamesa]]:''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…'' ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc ~~'pôsobiť'~~„pôsobiť“...'' ▼ ~~=== James ===~~ ~~Pravda podľa [[William James\|Williama Jamesa]] (EI):~~ ;EI1. ''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…'' ▲;EI2. ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc 'pôsobiť'...'' Pravda v [[katolicizmus\|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.<ref>Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.</ref>▼ ~~=== Katolicizmus ===~~ ▲Pravda v [[katolicizmus\|katolicizme]] je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj ~~iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.~~ ~~=== Kipling ===~~ Podľa [[Rudyard Kipling\|Kiplinga]] pravda je prvá obeť vojny. ~~=== Nietzsche ===~~ Pravda podľa [[Friedrich Nietzsche\|Nietzscheho]] je užitočný omyl. ~~=== Osvietenstvo ===~~ Podľa [[osvietenstvo\|osvietencov]] je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania. [[Parmenides]] zastával [[Koherenčná teória pravdy\|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.▼ ~~=== Parmenides ===~~ ~~[[Parmenides]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)\|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa~~ ▲ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov. ~~=== Patočka ===~~ Podľa [[Jan Patočka\|Patočku]] je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax. Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea ~~(Platon)~~\|ideí]].▼ ~~=== Platón ===~~ ▲Pravda podľa [[Platón]]a je večná, nemenná a absolútna vlastnosť [[idea (Platon)\|ideí]]. [[Nicholas Rescher]] zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.▼ ~~=== Rescher ===~~ ~~[[Rescher, N.\|Rescher]] zastával [[pravda (teória koherenčná umiernená)\|umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu]], podľa~~ ▲ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov. Pravda podľa teórie [[Koherenčná teória ~~koherenčná umiernená~~pravdy\|~~teórie~~ koherenčnej ~~umiernenej~~]] umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.▼ ~~=== Teória koherenčná umiernená ===~~ ▲Pravda podľa [[teória koherenčná umiernená\|teórie koherenčnej umiernenej]] je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov. Podľa [[Korešpondenčná teória ~~korešpondenčná~~pravdy\|~~teórie~~ korešpondenčnej teórie]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so ~~skutočnosťou~~[[skutočnosť]]ou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: ''Veritas est adaequatio rei et intellectus'' (Pravda je zhoda veci a rozumu).▼ ~~=== Teória korešpondenčná ===~~ ▲Podľa [[teória korešpondenčná\|teórie korešpondenčnej]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu). == Večná pravda == Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri [[dogma]]). ▲=== ~~Hegel~~Zdroje === {{reflist}} {{filit\|fil/fil.html}} [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pravda_-_odkazy.html] == Pozri aj == [[~~dobro~~dogma]]▼ [[alétheia]] [[korešpondenčná teória pravdy]] [[Amicus Plato, sed magis amica veritas.]] ▲[[dobro]] [[gnozeológia]] [[krása]] [[Omne verum omni vero consonat.]] [[teória pravdy korešpondenčná]] [[učenie o dvojakej pravde]] [[Verum index sui et falsi.]] == Iné projekty == {{projekt\|q=Pravda}} ~~== Externé odkazy ==~~ * {{filit\|fil/fil.html}} [[Kategória:Filozofia]]

Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami