Rád premonštrátov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika, wikilinky, kategórie - nech to doladí nejaký pravovernejší kresťan/katolík |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
'''Premonštráti''' alebo '''norbertíni''' ([[čeština|čes]]. ''premonstráti'', [[latinčina|lat]]. ''Praemonstratenses'', ''Sacer et Candidus Ordo Canonicorum regularium Praemonstratensium'', skr., ''O. Praem.'', ''O. P.'') je kanonická [[rehoľa]], [[rád]] rehoľných kanonikov, založený v roku [[1120]] sv. Norbertom zo Xanténu v údolí Prémontré vo francúzskej diecéze Soissons na zásade rehole sv. Augustína. Postupne sa venovali najmä duchovnej správe a vyučovaniu.
Řádek 22 ⟶ 23:
Na čele kláštora stál opát, predstavený monastických kláštorov. Na rozdiel od kanonických kláštorov, na ktorých čele stál prepošt. Funkciu opáta uprednostňoval aj svätý Norbert, ale keď ho zvolili za predstaveného kláštora Panny Márie v [[Magdenburg]]u, ostal pri tam zaužívanom titule prepošta. Aj keď dával prednosť mníšskemu spôsobu života, urobil tak preto, lebo stál na čele kapituly. Neskôr tituly opát/prepošt kláštory používali podľa územia. Na západe Európy to boli opáti, v nemeckých krajinách aj v Uhorsku prepošti. Aj ďalšie funkcie mali premonštráti rovnaké ako v iných kláštorných komunitách: bol tu zástupca opáta/prepošta [[prior]], [[subprior]] riadil bohoslužby, [[circator]] dozeral na mníchov, či dodržujú každodenné povinnosti, [[cantor]] a [[succentor]] viedli chorálny spev, sacrista - [[kostolník]], [[provisor]] bol správcom majetku kláštora, [[cellarius]] zabezpečoval potraviny, [[vestarius]] sa staral o ošatenie a obuv pre spolubratov, canonicus hospitalis sa staral o pútnikov a chorých, [[portarius]] - vrátnik, [[armaritus]] - knihovník, magister clericorum bol predstavený klerikov. Boli tu aj [[konverš]]ovia, laickí bratia, čo boli v skúšobnej lehote a starali sa o hospodárstvo kláštora. A už vyššie spomenutí donáti.
Rád, ktorého najvyšší predstavený - generálny opát- sídlil až do roku [[1790]] v Prémontré, sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe. Stanovy rádu sú akousi syntézou kánonického a monastického života, ktorého základ tvorí regula sv. Augustína. Hlavné poslanie rehoľníkov je v slávení slávnostnej bohoslužby, v eucharistickej a Mariánskej úcte, kajúcnom živote a apoštoláte formou farnej duchovnej správy.
U premonštrátov bola po prvýkrát v dejinách cirkvi uskutočnená aj myšlienka tretieho rádu - spojenie laikov mimo kláštora s duchovným životom bratov a sestier. Činnost rehoľníkov je zameraná na rozvíjanie vedeckej a výchovnej práce pôsobením na školách všetkých stupňov (od roku [[1787]]). Od svojich počiatkov rád vynikal aj v oblasti hospodárskeho podnikania. Medzi členmi rádu pôsobili a pôsobia mnohí významní teológovia, pedagógovia, lekári, ekonómovia a učenci z ďalších vedných odborov.
Rád bol a je zväzok samosprávnych kláštorov. Jeho najvyššou autoritou je generálna kapitula, ktorej predsedá generálny opát. Jednotlivé kanónie sú opátstvami na čele s opátom. V rámci štátov tvoria provincie - tzv. cirkárie, ktoré podliehajú vikárovi generálneho opáta. Kanónie si uchovávajú dcérsky vztah ku kláštorom, z ktorých boli založené. K najvýznamnejším funkciám v ráde patria: prepošt, prior, cirkátor, provizor, kantor a predstavený klerikov - magister clericorum.
Členovia rádu používajú spolu s krstným aj rehoľné meno.
Zakladateľ rehole ako putovný kazateľ prešiel celú západnú Európu a oduševnene hlásal myšlienky Mariánskej úcty a dogmy jej nepoškvrneného počatia. Preto zvolil pre rád biele oblečenie symbolizujúce čistotu a nepoškvrnenost. Rádový odev sa skladá z bieleho habitu so škapuliarom, z cingula a bieleho biretu. Súčasťou chórového oblečenia je biela mozeta s malou kapucňou. Pri obradoch sa používa kánonický biely golier - myceta, zhotovená z rovnakej látky ako habitu.
[[Mária Terézia]] udelila Uhorskej cirkárii svetlomodrý opasok - cingulum a svetlomodré gombíky. Jednotným erbom rádu je trojrohý modrý štít so zaoblenými bokmi, v ktorom sú v piatich vodorovných radoch zlaté heraldické ľalie franskej vládnucej dynastie [[Kapetovci|Kapetovcov]]. Medzi nimi sú uložené dve prekrížené pastierske palice - berly. V popise ich farby sa autori rozchádzajú. Jedni tvrdia, že sú zlaté, iní, že strieborné alebo jedna zlatá a druhá strieborná. Podľa princípov cirkevnej heraldiky sa majú predmety zobrazovat vo svojej prirodzenej farbe a forme. Preto sú zobrazené so zlatou hlavicou a striebornou rukovätou. Na vrchu štítu je umiestnená biskupská čiapka, mitra. Nad ňou vyčnieva ozdobná hlavica berly. V pozadí štítu sa vinie biela hodvábna stuha, mierne sfarbená do ružova, v podobe písmena "S". Capetovské I'alie a farby francúzskeho kráľovstva, priznané kráľom sv. Cudovítom IX., vyjadrujú jeho náklonnost a uznanie tomuto rádu. Zároveň erb jednoznačne poukazuje na francúzsky pôvod premonštrátov.
Do Uhorska prišli prví premonštráti priamo z Premontré v roku [[1130]] ešte počas života zakladateľa. Domnievame sa, že to bolo na pozvanie kráľa [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana II.]] ([[1116]] - [[1131]]) a svoj prvý kláštor postavili vo Váradhegyfoku (dnes Veľký Varadín - Nagyvárad v Rumunsku). O sto rokov na území Uhorska existovalo už 45 kláštorov. Najvýznamnejšie boli Csorna, Jánoshida, Šahy (Ság), Jasov, Türje, Kláštor pod Znievom (Túróc) a Leles, ktoré boli do roku [[1874]] aj hodnovernými miestami.
== Externé odkazy ==
| |||