Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d iné projekty |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 38:
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' - '''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[kozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že galaxia [[Mliečna cesta]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej cesty skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.
Základná misia trvala dva a pol roka, potom bola predlžovaná až do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Po vyčerpaní zásob hélia pokračuje tzv.
| autor = NASA Press Release
| titul = Začala sa "teplá misia" Spitzera
Riadok 152:
*'''05:43''' – plánované vypnutie motoru 2. stupňa, dosiahnutá vyčkávacia obežná dráha
*'''06:16''' – znovuzapálenie motora 2. stupňa
*'''06:20''' – ďalekohľad je navedený na únikovú dráhu rýchlosťou 11,05 km/s<ref>
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = 2003-038A - Spitzer Space Telescope
| url = http://www.lib.cas.cz/space.40/2003/038A.HTM
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Knižnica Akadémie vied ČR
| miesto =
| jazyk = po česky
}} </ref>
*'''06:25''' – ďalekohľad sa oddeľuje od 2. stupňa rakety Delta
*'''06:41''' – Stanice siete [[Deep Space Network]] pri [[Canberra|Canberre]] v [[Austrália|Austrálii]] definitívne nadväzuje spojenie so SIRTF.
Řádek 159 ⟶ 171:
Teleskop bol navrhnutý tak, aby jeho hmotnosť neprekračovala 50 kg, a jeho konštrukcia dokázala odolať extrémne nízkym teplotám, v tomto prípade mínus 268°C.<ref name="Kleczek" /> Hlavné [[zrkadlo]] má 85 [[cm]] v priemere, f/12 (ohnisková vzdialenosť je 12 násobok priemeru hlavného zrkadla), zhotovené je z [[berýlium|berýlia]], ktoré má veľmi malú tepelnú vodivosť pri nízkych teplotách a ochladené na 5,5 [[Kelvin]]ov. Teleskop obsahuje tri prostriedky, ktoré mu umožnia vykonávanie [[fotometria|fotometrie]] a obrázkov od 3 do 180 [[mikrometer|mikrometrov]], [[spektroskopia|spektroskopie]] od 5 do 40 mikrometrov a [[spektrofotometria|spektrofotometrie]] od 5 do 100 mikrometrov.
Hlavnú sadu prístrojov (teleskop a kryogénnu komoru) vyvinula spoločnosť ''Ball Aerospace & Technologies Corp''. Ďalšie zariadenia vyvinuli priemyslové, akademické a vládne inštitúcie ako napr. [[Cornell]], [[University of Arizona]], [[Smithsonian Astrophysical Observatory]], ''Ball Aerospace'' a ''Goddard Spaceflight Center''. Telo Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu skonštruovala spoločnosť [[Lockheed Martin]]. Stavba Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu stála celkove 800 miliónov amerických dolárov. Rozpočet NASA pririekol projektu SIRTF na rok 2008 celkom 68,4 miliónov USD; na rok 2009 sa počíta s čiastkou 71,7 miliónov USD. S blížiacim sa koncom celej misie sa počíta aj s celkovým znížením čiastok pridelených na misiu – 2010: 15,9 mil. USD, 2011: 10,3 mil. USD, 2012: 3,2 mil. USD, 2013: 3,3 mil. Misia je riadená firmou [[Jet Propulsion Laboratory]] a [[Spitzerove vesmírne stredisko|Spitzerovým vesmírnym strediskom]] v [[Pasadena (Kalifornia)|Pasadene]].
=== Snímače v teleskope ===
Řádek 201 ⟶ 213:
=== Telemetria ''Store-and-Dump'' ===
Ďalšou inováciou použitou u Spitzera je špeciálna metóda spracovania získavaných údajov, tzv. ''Store-and-Dump Telemetry'' (preložiteľné ako ''ulož a vysyp''). V jeho tele sa nachádza vysokopamäťový [[počítač]], ktorý využíva špeciálny bezdrôtový [[Kompresia údajov|komprimačný]] [[
| title = Innovations: Store-and-Dump Telemetry
| url = http://www.spitzer.caltech.edu/about/telemetry.shtml
Řádek 230 ⟶ 242:
| publisher = SSC, Caltech
| language = anglicky
}}</ref> Bolo to prvé vizuálne zobrazenie extrasolárnej planéty vôbec. Dovtedy sa dalo umiestnenie exoplanéty iba
Hoci je niekedy ďalekohľad rezervovaný pre účastnícke inštitúcie a rozhodujúce projekty, astronómovia z celého sveta majú tiež príležitosť predložiť návrh pre pozorovací čas.<ref>{{Cite web
Řádek 247 ⟶ 259:
}}</ref> Pokročilá technológia Spitzera odhalila uprostred tohto objektu jasnú, horúcu, červene žiariacu škvrnu. Vedci z [[Texas]]kej univerzity v [[Austin (Texas)|Austine]], ktorí objavili objekt veria, že horúca škvrna je príkladom skorého vývoja hviezdy, hviezdy, ktorá zbiera plyn a prach z mračna okolo nej. Skoršie dohady o podstate horúcej škvrny hovorili, že by to mohlo byť slabé svetlo z iného zdroja, ktoré leží 10-krát ďalej od Zeme, ale premieta sa na rovnaké miesto ako L1014. Bližší prieskum daného miesta pozemskými observatóriami odhalil slabé žiarenie vejárovitého tvaru. Toto žiarenie je príliš slabé na to, aby prichádzalo zo vzdialenejšieho zdroja, čo vedie k záveru, že objekt je v oblasti L1014.
V roku [[2005]] vedci z [[Wisconsin|Wisconsinskej]] univerzity v [[Madison (Wisconsin)|Medisone]] a Whitewateru na základe štyristo hodín pozorovania zistili, že [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxia Mliečna cesta]] je oproti pôvodným predpokladom [[špirálová galaxia s priečkou|špirálovou galaxiou s priečkou]].<!-- <ref name="barred" /><ref name="newlook" /> -->
V marci [[2006]] astronómovia oznámili, že našli [[hmlovina|hmlovinu]] nachádzajúcu sa asi 300 [[ly]] od [[Supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] v centre Mliečnej cesty, ktorá bola pomenovaná [[Double Helix]].<ref>{{Cite web
Řádek 350 ⟶ 362:
=== Teplá misia ===
[[File:Infrared Ring Around Saturn.jpg|thumb|Novoobjavený obrovský vonkajší prachový [[prstence Saturna|prstenec Saturna]] v nepravých farbách. Vo výreze sa nachádza zväčšený [[Saturn]] spolu so sústavou svojich najviditeľnejších prstencov]]
Po vyčerpaní zásob tekutého hélia vstúpil Spitzer do fázy tzv.
V októbri [[2009]] Spitzerov vesmírny ďalekohľad objavil nový [[prstence Saturna|prstenec Saturna]]. Tento mimoriadne veľký prstenec nazývaný tiež prstenec Phoebe (podľa [[Phoebe (mesiac)|mesiačika]], ktorý v ňom obieha) je tvorený veľmi riedkym prachom. Studený prach, príliš matný na vizuálne pozorovanie, vydáva infračervené žiarenie, ktoré Spitzer zachytil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 363 ⟶ 375:
Medzi ďalšie úlohy Spitzera do budúcnosti patrí spresnenie hodnoty [[Hubbleova konštanta|Hubbleovej konštanty]], hľadanie galaxií na okraji vesmíru, spresnenie parametrov viac ako 700 telies, ktoré sa pravidelne približujú k Zemi, či pozorovanie atmosfér plynných exoplanét, ktoré objavuje vesmírne observatórium [[Kepler (družica)|Kepler]].<ref name="Kozmos" />
==
* {{preklad|cs|Spitzerův vesmírný dalekohled}}
<references />
Řádek 401 ⟶ 413:
== Externé odkazy ==
* [http://www.spitzer.caltech.edu/ Oficiálna stránka
* [http://www.spitzer.caltech.edu/Media/mediaimages/index.shtml Obrázky]
* [http://www.orbitsimulator.com/gravity/articles/spitzer.html Simulácia Spitzerovej dráhy] {{eng icon}}▼
▲* [http://www.orbitsimulator.com/gravity/articles/spitzer.html Simulácia Spitzerovej dráhy]
[[Kategória:Veľké kozmické observatóriá]]
| |||