Radová loď: Rozdiel medzi revíziami

Radové lode mali drevnú konštrukciu. Ich výtlak dosahoval 600 – 2500 ton, mali dĺžku 55 až 65 metrov. Osádku tvorilo 600 – 900 mužov. Hlavná výzbroj pozostávala z 50 – 120 diel rozmiestnených na dvoch alebo troch palubách a nástavbách. Radové lode mali [[delo|delá]] na palubách rozmiestnené podľa rážekalibru. Najťažšie boli na spodnej palube, ťažké na strednej a ľahké na hornej palube. Kormy radových lodí boli bohato zdobené, na úrovni palúb mali presklenné galérie. Lode mali tri sťažne – dva predné bývali vystrojené lichobežníkovými plachtami, na treťom sťažni bola jedna trojuholníková a jedna lichobežníková plachta.

Zmenu v taktike boja predznamenali Angličania, ktorí zaviedli súboje na väčšiu vzdialenosť bez abordáže, tzv. „stand of Tactics“- Ukázala sa úspešouúspešnou už pri prvom použití – v súboji anglického loďstva so [[Španielsko|španielskou]] „nepremožiteľnou armádou“, ktorá mala za úlohu zabezpečiť inváziu do Anglicka. Španielska flotila mala 64 veľkých galeón, 4 [[galeasa|galeasy]] a 4 [[galéra|galéry]], ku ktorým sa pripojili ďalšie menšie vojenské a zásobovacie plavidlá. Flotila s 10 000 námorníkmi a 19 000 vojakmi na palube vyplávala z [[Cádiz]]u [[14. máj]]a [[1588]] pod velením vojvodu Medina Sidonia a admirála Diega Flores de Valdes. Výprava mala v pláne pribrať v [[Nizozemsko|Španielskom Nizozemsku]] do zostavy invázne lode s 30 000 vojakmi na palube. Angličania sa na inváziu pripravovali, mali k dispozícii 34 nových galeón, ku ktorým sa pripojili lode [[korzár]]ov (''privateers'', anglickou kráľovnou legalizovaných pirátov) a vyzbrojené obchodné lode. Angličania tak mali k dispozícii proti 127 španielskym plavidlám 140 lodí, celkovo však menších ako Španieli. V čele eskadier sa pod velením admirála Charlesa Howarda ocitli pirátski kapitáni [[Francis Drake]], John Howkins a ďalší. Aj keď španielske loďstvo prekvapilo Angličanov rýchlym presunom do [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]], následné tri dni trvajúce boje však vyzneli v prospech Angličanov. Anglické menšie a obratnejšie galeóny so silnou delostreleckou výzbrojou z diaľky pálili po španielskych lodiach. Španielske lode sa neúspešne pokúšali o priblíženie a abordáž, čo by im pre väčší počet vojska na palube poskytlo výhodu. Po troch dňoch sa Španieli stiahli a zakotvili medzi [[Calais]] a [[Grevelingen]]. Napriek istým stratám bola sila španielskej flotily zachovaná. Vážne straty však utrpela v noci 29. júla pri útoku 8 anglických branderov (zapálených lodí naplnených výbušninami) na španielske lode kotviace v prístave. V následnom zmätku sa mnohé plavidlá zrazili a niektoré nabehli na plytčinu. Ďalšie útoky anglických lodí, ktoré sa ocitli v početnej prevahe, sa po opätovných neúspešných pokusoch španielskych lodí o abordáž skončili rozhodnutím o prerušení boja a ústupe. Medina Sidonia, ktorý sa chcel vyhnúť ďalšej bitke s Angličanmi, si pre ústup vybral severnú trasu okolo britských ostrovov. Španielska neporaziteľná armáda však stratila v silných búrkach veľké množstvo lodí. Do španielskych prístavov ich doplávala menej ako polovica z počiatočného počtu, Armáda stratila 64 plavidiel a takmer 15 000 mužov. Španielsko po tejto porážke napriek snahám opäť vybudovať silnú flotilu definitívne stratilo nadvládu na mori.

Doktrinársku radovú taktiku odsúdil počas NapoleónskychNapoleonských vojen na zánik admirál [[Horatio Nelson|Nelson]]. Ten dosiahol tri veľké víťazstvá proti [[Francúzsko|Francúzsku]] a ich spojencom, pričom spravidla disponoval menšími silami ako súper. Využil taktiku prečíslenia na jednej strane súpera, pričom manévroval tak aby časť síl súpera nemohla aspoň na istý čas zasiahnuť do bitky (napríklad kvôli nevýhodnej poveternostnej situácii). Zomrel na následky zranenia v tretej z bitiek – v [[bitka pri Trafalgare|bitke pri Trafalgare]] (21. október 1805).

* Vladimír Hynek, Petr Klučina: – ''Válečné lodě 1'', 1985

* Edmund Kosiarz: – ''Námorné bitky'' (Bitwy morskie, Wydawnictvo Morskie, Gdaňsk 1973)