Via Egnatia: Rozdiel medzi revíziami

Cesta sa začínala v meste Dyrrachium (dnešný [[Drač (mesto)|Drač]]) na pobreží [[Jadranské more|Jadranského mora]] a kopírovala komplikovanú cestycestu pozdĺž rieky [[Shkumbini]] k pohoriu [[Candaviae]] a ďalej k [[Ohridské jazero|Ohridskému jazeru]]. Potom sa cesta stáčala na juh a prechádzala cez niekoľko vysokohorských priesmykov k severnému pobrežiu [[Egejské more|Egejského mora]] k dnešnému mestu [[Solún]]. Odtiaľ pokračovala cez Tráciu do mesta [[Byzantion]] (neskôr Konštantínopol, dnes [[Istanbul]])<ref>TALBERT, Richard J. A.: ''Barrington atlas of the Greek and Roman world: Map-by-map Directory'', s. 749. Princeton University Press, 2000. ISBN 0691049459</ref>.

Celková dĺžka cesty bola 1 120 km. Podobne ako ostatné rímske cesty, bola 6 metrov široká a spevnená veľkými polygonálnymi kamennými doskami alebo hrubou vrstvou piesku<ref>KOYTCHEVA, Elena: "Logistical problems for the movement of the early crusaders through the Balkans: transport and road systems", s. 54 v ''Proceedings of the 21st International Congress of Byzantine Studies'', ed. Elizabeth Jeffreys. Ashgate Publishing, Ltd, 2006. ISBN 075465740X</ref>. Podľa údajov na zachovaných míľnikov bola počas vlády cisára [[Traján]]a uskutočnená veškáveľká rekonštrukcia pre potreby jeho ťaženia do [[Partská ríša|Partskej ríše]] v roku [[113]]. Počas [[5. storočia]] bola jej západná časť podľa niektorých historikov, už takmer nepriechodná.<ref name="haldon">HALDON, John F.: ''Warfare, State and Society in the Byzantine World'', s. 54. Routledge, 1999. ISBN 1-85728-495-X.</ref> Neskôr bola Via Egnatia kľúčovou cestou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Podľa [[Prokopios Cézarejský|Prokopiosových]] záznamov cestu opravil v 6. storočí cisár [[Justinián I.]], napriek tomu bola ale spustnutá cesta počas daždivého počasia nepoužiteľná.