Jiřina Fikejzová: Rozdiel medzi revíziami

Študovala [[psychológia|psychológiu]] a [[sociológia|sociólogiusociológiu]] na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v [[Praha|Prahe]] a súkromesúkromne sa učila hrať na [[husle]] a na [[klavír]]. V 50. rokoch 20 storočia bola úspešnou šprintékoušprintérkou československej národnej reprezentácie.

Po ukončení štúdia v roku [[1950]] pracovala do roku [[1953]] v odbornom učilišti v ČKD, potom na odbore zahraničných vzťahov v hudobnom vydavateľstve [[Supraphon]], kde pôsobila ako dramaturgička pri vydávaní zahraničných licenčných albumov. Už od stredoškolských štúdií sa venovala písaniu piesňových textov. Profesionálne začala spolupracovať s [[Vladimír Dvořák|Vladimírom Dvořákom]], neskôr s [[Orchester Karla Vlacha|Orchestrom Karla Vlacha]] a Tanečným orchestrom Československého rozhlasu. Vytvorila približne 240 [[pieseň|piesňových]] textov, napísala tiež niekoľko scénárovscenárov pre pražské [[Divadlo hudby]] ale aj pre [[Československá televízia|Československú televíziu]] a [[Československý rozhlas]]. Za svoju textársku prácu získala celý rad českých ocenení. Pracovala ako členka textových komisííkomisií vydavateľstva [[Supraphon]] a Pensylvánie a v prijímacích komisiachkomisiách ''Ochranného zväzu autorského''. Pôsobila tiež ako členka odborných porôt rôznýchrôznych domácíchdomácich aj zahraničných hudobných festivalov (Česko: [[Intertalent]], [[Porta]], [[Zlatý palcát]]; v zahraničí: [[AthényAtény]], [[SopotySopot]], [[Split]]). Jej syn [[Dan Fikejz]] je hudobník.

* ''To mám tak ráda'' (CD, rôznírôzni interprétiinterpreti, [[Supraphon]] [[2002]])