Dom odborov Istropolis: Rozdiel medzi revíziami

'''Dom odborov Istropolis''' (staršie '''Dom revolučného odborového hnutia''', '''Dom odborov a techniky''') je kongresovo-kultúrne centrum v Bratislave na [[Trnavské mýto|Trnavskom mýte]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Vznikalo v rokoch 1956-1981, autormi projektu boli [[Ferdinand Konček]], [[Iľja Skoček]] a [[Ľubomír Titl]].

V roku 1956 bola vypísaná celoštátna anonymná súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave. Presvedčivo ju vyhrali architekti Konček, Skoček, a Titl. Táto stavba od svojho vzniku prechádzala rôznymi zmenami ako na papieri tak aj v teréne. To vysvetľuje časové rozpätie 25 rokov vznikania.

Stavba leží pri dôležitej križovatke hlavných mestských tried [[Trnavská cesta (Bratislava)|Trnavskej]], [[Vajnorská|Vajnorskej]] a [[Šancová (Bratislava)|Šancovej ulice]], na ktorú smerom do centra mesta naväzuje [[Krížna (Bratislava)|Krížna]] a [[Karadžičova|Karadžičova ulica]]. Každý projekt vychádza zo štúdie. Tu proces hľadania trval až do roku 1965, kedy sa schválil územný plán.

Trojpodlažný átriový Dom techniky a Výskumný ústav bezpečnosti práce s laboratóriami polozapustenými do terénu s technickou knižnicou pre verejnosť a kongresovou sálou pre 900 osôb s vybavením najmodernejšej techniky, boli spojené s budovou SOV – nízkou spojovacou hmotou. Boli tu situované vstupné priestory, výstavné priestory s možnosťou prepojenia s exteriérom, menšie sálové priestory a stravné zariadenia.

Pozoruhodná je konštrukcia kongresovej sály pre 900 osôb. Celé prestrešenie je kotvené do základu v dvoch bodoch a podopierané po svojom obvode. Obdobne je riešený pavilón ,,Z“ na Brnenskom[[Brnianske výstavisko|Brnianskom výstavisku]]. Celý komplex je vsadený do zelene rozloženej na rozsiahlom priestranstve. Objekt počítal s podzemnými garážami.

Celková štúdia svojou kompozíciou zaberá najmenšiu plochu. Poskytuje pohľad na reliéf [[Malé Karpaty|Karpát]] a hlavne sa otvára do predpriestoru centra mesta tvoreného ulicami Šancová, Krížna a [[Legionárska (Bratislava)|Legionárska]]. Mal to byť akýsi parkový priestor, ktorý mal sprevádzať, pripravovať na majestátnu architektúru Domu odborov. V samotnej realizácii bola táto myšlienka zatienená I. Matušíkovou [[Tržnica|Tržnicou]]. Tento jav je jeden zo zmien, pri ktorých boli architekti nútení zmeniť koncept. Postupnými premenami a odstraňovaním nedostatkov sa približujeme k dielu, ktoré stojí až dodnes.

So zmenami v politickom dianí, prišla zmena aj na už rozostavanú budovu ROH. V roku 1976 dostali architekti náročnú úlohu ,,zväčšiť sálové priestory, akcentovať ich zjazdovú a kongresovú náplň“. Zväčšenie priestorov vyplynulo z podmienky strany [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]]. Bola tu potreba využívania veľkých multifunkčných priestorov pre kultúrno-spoločenské a zjazdové akcie na vysokej úrovni, čo Bratislave doteraz chýbalo.

Po rôznych etapách premien a množstva vyriešených problémov za pochodu je stavba dokončená roku 1981. Majestátnosť objektu je posilnená obkladom z kubánskeho mramoru (dar [[Fidel Castro|Fidela Castra]]).