Henry Miller: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
práca 2
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Pracuje sa2}}
'''Henry Valentine Miller''' (* [[26. december]] [[1891]], [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[USA]] - † [[7. jún]] [[1980]], [[Los Angeles]]) bol americký románopisecspisovateľ románov a maliar. Bol známy pre rozlúčenie sa s formami existencialistickej literatúry a rozvojom nového typu ''"romány"'' (zmes románu, autobiografie, sociálnej kritiky, filozofických reflexií, surrealistických voľných asociácií a mysticismumysticizmu), ktorá zreteľne vždy opisuje reálny život Henryho Millera a taktiež je fiktívna. Práce, ktoré najviac charakterizujú tento jeho štýl sú ''Obratník Raka'', ''Obratník Kozorožca'' a ''Čierna jar''. Písal tiež ''cestovné memoáre a sociálno-kritické eseje a analýzy.''
 
== Život ==
Miller sa narodil do rodiny krajčíra Heinricha Millera a Louisy Marie Neitingovej v štvrti Yorkville na Manhattane[[Manhattan]]e s nemeckým katolíckym dedičstvom. Ako dieťa žil na 662 Driggs Avenue vo Williamsburgu, v Brooklyne[[Brooklyn]]e, známy v tých časoch (a často zmieňovaný v jeho prácach) ako 14. obvod. Ako mladý muž bol aktívny v socialistickej strane (jeho bývalý idol bol čierny komunista [[Hubert Harrison]]). Krátko - iba jeden semester - navštevoval the City College v New Yorku. Hoci bol výnimočný študent, nebol ochotný byť ukotvený, tobôž nie podrobiť sa tradičnému univerzitnému systému vzdelávania.
 
Jeho prvá manželka bola Beatrice Sylvas Wickensová s ktorou sa oženil v roku [[1917]]. V rokoch [[1928]] - [[1929]] Miller strávil niekoľko mesiacov v [[Paríž]]i so svojou druhou manženlkumanženlkou June Edith Smithovou (June Millerová). Ďalší rok sa presunul do Paríža bez sprievodu a žil tam až do vypuknutia [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Hoci mal Miller málo alebo vôbec žiadne peniaze cez jeho prvý rok v Paríži, veci sa začali meniť so stretnutím s [[Anaïs Nin]], ktorá s Hughom Guilerom zaplatila všetky položky cez tridsiate roky vrátane nájmu za krásny a moderný apartmán na 18, villa Seurat. Anaïs Nin sa stala jeho milenkou a financovala jeho prvú tlač knihy Obratník Raka v roku [[1934]] s peniazmi od Otta Ranka.
 
Na jeseň roku [[1931]] zamestnal Millera časopis ''Chicago Tribune(Parížska edícia)'' ako korektora vďaka jeho priateľovi Alfredovi Perlèsovi, ktorý tu pracoval. Miller využil túto príležitosť na predloženie niekoľkých svojich článkov pod Perlèsovým menom, keďže iba redakčným zamestnancom bolo povolené publikovať v novinách. Toto obdobie v Paríži bolo pre Millera veľmi kreatívne a v tomto období vzniknlavznikla významná a podnetná sieť autorov okolo villy Seurat. Jeho celoživotným priateľom sa stal mladý britský autor [[Lawrence Durrell]]. Durrell, ktorý žil na [[Korfu]], pozval Millera do [[Grécko|Grécka]]. Návštevu Miller neskôr opísal v jednom zo svojich diel. Millerova korešpondencia s Durrellom bola neskôr publikovaná. Počas parížskeho obdobia bol tiež ovplyvnený francúzskymi surrealistami.
 
Jeho práce obsahujú detailné opisy sexuálnych zážitkov a jeho knihy urobili veľa na oslobodenie diskusie na tému sexuality v americkom písomníctve od legálnych a sociálnych obmedzení. Pokračoval v písaní románov, ktoré boli zakázané v USA z dôvodu obscénnosti. Popri Obratníku Raka sa pašovali do jeho rodnej krajiny aj romány Čierna jar (1936) a Obratník kozorožca (1939), ktoré mu budovali ilegálnu reputáciu. Jedno z prvých poďakovaní Millerovi ako hlavnému modernému spisovateľovi predniesol [[George Orwell]] vo svojej eseji ''Vnútri veľryby'' , kde napísal :
“ Tu“Tu podľa môjho názoru je jediný prozaik s fantáziou a sebemenšou hodnotou ktorý sa objavil medzi anglicky hovoriacimi rasami za niekoľko rokov dozadu.I keď sa to ajví ako preháňanie , bude prabdepodobnepravdepodobne pripustené že Miller je neobyčajný spisovateľ ,stojaci za viac ako jediný zbežný pohľad ; a po tom všetkom ,je celkovo negatívny,nekonštruktívny,amorálny spisovateľ a samotná Jonah , pasívna príjímateľkaprijímateľka diabla, druh Whitmana medzi mŕtvolami.
 
== Dielo ==
Vo svojich dielach odmietal americký spôsob života, snažil sa popísať zmyslové prežitky. To viedlo k názoru, že jeho diela sú nemravné, vulgárne, urážlivé a kaziace výchovu mládeže a preto asi do roku [[1956]] nesmeli v USA vychádzať, v tomto období vychádzali vo [[Francúzsko|Francúzsku]] v Paríži. Svojim voľným prístupom k [[Pohlavný styk|sexu]] ovplivnilovplyvnil hnutie [[hippies]].
 
Väčšina kritikov sa zhoduje v názore, že v niektorých dielach ho jeho snaha odtabuizovať sex doviedla až k [[pornografia|pornografii]]
Riadok 41:
 
== Externé odkazy ==
<!-- zredukovať/preložiť -->
* [http://www.doctorhugo.org/henry/miller.html Henry Miller Online by Dr. Hugo Heyrman] a tribute
* [http://www.imdb.com/name/nm0588469/ Henry Miller] at [[Internet Movie Database]]