Receptor (fyziológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 195.168.230.251 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bronto |
pracuje sa, článok vyžaduje značné doplnenie |
||
Riadok 1:
{{
'''Receptor''' alebo zriedkavo '''prijímač''' je
* ''receptor v širšom zmysle slova'' - [[bunka]] alebo [[orgán]] (napríklad [[oko]]), ktorý je schopný previesť podnet na vzruch
* ''receptor v užšom zmysle slova'' - [[bielkovina]], ktorá po naviazaní [[ligand]]u (chemickej látky nesúcej nejakú informáciu, napríklad [[neurotransmiter]]u) zmení svoje priestorové usporiadanie s následnou kaskádou ďalších dejov, ktoré ovplyvňujú lokálne alebo celkovo činnosť bunky
== Receptor v širšom zmysle slova ==
Vo vonkajšom i vnútornom prostredí organizmu
Aby podnet vyvolal podráždenie nervovej bunky, musí dosahovať určitú intenzitu. Najnižšia hodnota dráždenia (podnetu), ktorá vyvolá vznik nervového vzruchu v receptorovej bunke, sa nazýva
* podľa podnetu, na ktorý reagujú:
▲Aby podnet vyvolal podráždenie nervovej bunky, musí dosahovať určitú intenzitu. Najnižšia hodnota dráždenia (podnetu), ktorá vyvolá vznik nervového vzruchu v receptorovej bunke, sa nazýva '''prahová hodnota'''. Receptor reaguje len na prahové a nadprahové podnety, kým podprahové podnety zostávajú bez odozvy. Receptroy možno rozdeliž podľa dvoch kritérií, a to adekvátneho podnetu a z akého prostredia podnety prijímajú.
▲- ''Chemoreceptory'', pre ktoré je adekvátnym podnetom chemická látka. Medzi ne patria napr. čuchové a chuťové bunky, receptory v stenách ciev, ktoré reagujú na množstvo glukózy alebo na množstvo CO<sub>2</sub>.
▲- ''Mechanoreceptory'', pre ktoré je adekvátnym podnetom mechanické podráždenie. Medzi ne patria napr. hmatové bunky v koži či sluchové bunky vo vnútornom uchu a pod.
▲- ''Rádioreceptory'', pre ktoré sú adekvátnym podnetom rôzne formy žiarenia. Medzi ne patria zrakové bunky na sietnici oka (svetlo je elektromagnetické vlnenie) alebo tepelné receptory (infračervené žiarenie) a iné.
▲'''Podľa prostredia''', z ktorého signály prijímajú, ich možno rozdeliť na:
▲- ''Exteroreceptory'' reagujúce na podnety z vonkajšieho prostredia, ako napr. čuchové, chuťové a zrakové bunky.
▲- ''Interoreceptory'' reagujúce na podnety vznikajúce vnútri tela, ako napr. receptory v stenách ciev.
▲- ''Proprioreceptory'', ktorými sú receptory vo svaloch a v šľachách, neustále vysielajúce do CNS (centrálny nervový systém) informácie o napätí v týchto orgánoch.
[[Kategória:Fyziológia]]
|