Horizont udalostí: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Masleyko (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{na revíziu}}
{{preložiť}}
Vo'''Horizont všeobecnej relativiteudalostí''' je horizontvo udalostí[[Všeobecná teória relativity|všeobecnej teórii relativity]] hranicou v časopriestore[[časopriestor]]e, za ktorou udalosti nemôžu ovplyvniť vonkajšieho pozorovateľa. Horizont udalostí obklopujúci [[čierna diera|čiernu dieru]] je najčastejšie sa vyskytujúci prípad horizontu udalostí horizontu udalostí. Svetlo vyžiarené spoza horizontu nikdy nedosiahne pozorovateľa a podobne, hocijaký objekt, blížiaci sa k horizontu z pozorovateľovej strany, sa javí ako spomaľujúci a nikdy úplne neprejde horizontom a jeho obraz sa bude s plynúcim časom čoraz viac posúvať do červeného spektra. Samotný objekt, blížiaci sa k horizontu, nezaznamená žiadne zvláštne prejavy a dosiahne horizont v určitom presnom čase.
 
Medzi špecifické typy horizontov patria aj súvisiace,ale odlišné horizonty ako absolútny horizont a zdanlivý horizont, vyskytujúce sa okolo čiernej diery. Rozličné teórie zahŕňajú ďaľšieďalšie typy ako Cauchy horizont a Killing horizont, fotónovú sféru a ergosféru Reissner-Nordstrom riešenia, časticové a kozmologické horizonty potrebné pre kozmológiu, izolované a dynamické horizonty dôležité v súčasnom výskume čiernych dier.
 
Medzi špecifické typy horizontov patria aj súvisiace,ale odlišné horizonty ako absolútny horizont a zdanlivý horizont, vyskytujúce sa okolo čiernej diery. Rozličné teórie zahŕňajú ďaľšie typy ako Cauchy horizont a Killing horizont, fotónovú sféru a ergosféru Reissner-Nordstrom riešenia, časticové a kozmologické horizonty potrebné pre kozmológiu, izolované a dynamické horizonty dôležité v súčasnom výskume čiernych dier.
==Horizont udalostí čiernej diery==
{{Hlavný článok|Čierna diera}}
Řádek 10 ⟶ 11:
| [[File:BH-no-escape-1.svg]]<br/>Ďaleko od čiernej diery sa častice môžu pohybovať ľubovolným smerom. Jediné obmedzenie je rýchlosť svetla.
|-
| [[File:BH-no-escape-2.svg]]<br/>Bližšie pri čiernej diere sa časopriestor začína deformovať. Vyskytuje sa viac ciest smerujúcich k čiernej diere ako tých ktoré smerujú preč.{{#tag:ref|Množina možných ciest, alebo presnejšie svetelný kuželkužeľ budúcnosti (future light cone) obsahujúci všetky možné svetové línie (world lines) (v tomto diagrame reprezentované žltou/modrou sieťou), je v tomto smere vychýlený v [[Eddington–Finkelsteinove koordináty|Eddington–Finkelsteinovych koordinátach]] (diagram je zjednodušenou verziou diagramu Eddington–Finkelsteinových koordinát), ale v iných koordinátach tomu tak nie je. Napríklad v [[Schwarzschildove koordináty|Schwarzschildových koordinátach]] sa pri približovaní k horizontu udalosti jednoducho zužujú, a v [[Kruskal–Szekeresove koordináty|Kruskal–Szekeresových koordinátach]] svetellnésvetelné kužele nemenia tvar ani orientáciu.<ref>{{Harv|Thorne|Misner|Wheeler|1973|St=848}}</ref>|group="Note"}}
|-
| [[File:BH-no-escape-3.svg]]<br/>Vo vnútri horizontu udalostí vedú všetky dráhy pohybu častice bližšie k stredu čiernej diery. Pre časticu je únik nemožný.
Řádek 109 ⟶ 110:
 
[[Kategória:Čierne diery]]
[[Kategória:Všeobecná teória relativity]]
[[Kategória:Astrofyzika]]
 
[[ar:أفق الحدث]]