Cisterciánsky rád: Rozdiel medzi revíziami

'''Cisterciánsky rád''' (iné názvy: '''Cisterciátsky rád, cisterciáni, cisterciti'''; mužský príslušník sa volá '''cistercián''' alebo '''cistercita''', ženská príslušníčka '''cisterciánka''' alebo '''cistercitka''') je mníšsky rád, ktorý má pôvod v [[Reforma v Cluny|reformnom hnutí]] v [[benediktíniRád svätého Benedikta|benediktínskom ráde]] na severe [[Francúzsko|Francúzska]].

Cisterciánsky rád je kontemplatívnym rádom, ktorý sa riadi regulou [[Benedikt z Nursie|sv. Beneditka]] podľa hesla ''Ora et labora'' (modli sa a pracuj). V ich živote má prvé miesto chórová modlitba, duchovné čítanie a rozjímavá modlitba. Druhou ich činnosťou je ručná práca.

Zakladateľom cisterciánskeho rádu je [[Róbert z Molesme|sv. [[Róbert]], opát benediktínskeho kláštora v [[Molesme]], ktorý s niekoľkými mníchmi odišiel do [[Saint-Nicolas-lès-Cîteaux]] (lat. Cistercium) pri [[Dijon]]e, kde založili nový [[Kláštor Cîteaux|kláštor]], kde chceli obnoviť mníšstvo podľa Regulyreguly sv. [[Benedikt]]aBenedikta. Jeho nástupca opát sv. [[Alberich]] dostal od pápeža ochranný list pre reformné hnutie. Mníchov však trápili ekonomické ťažkosti. Výrazný zlom nastal, keď do rádu vstúpil sv. [[Bernard]] de Fontaine]] so svojou družinou a stal sa veľkým šíriteľom rádu. Čoskoro boli založené ďalšie kláštory vo Francúzsku a potom aj v iných krajinách. Opát Štefan Harding dotvoril pravidlá rádu pre organizáciu života cisterciánov - ''Charta caritatis - Zákon lásky''.