Arnold Kurr Van Gennep: Rozdiel medzi revíziami

rozšírenie, kategórie, gramatika, obrázok
(rozšírenie, kategórie, gramatika, obrázok)
| Meno = Charles-Arnold Kurr Van Gennep
| Rodné meno =
| Portrét = Van gennep.jpg
| Veľkosť obrázka =
| Popis = Francúzkyfrancúzky antropológ, etnológ a religionista
| Dátum narodenia = [[23. apríl]] [[1873]]
| Miesto narodenia = {{flagicon|Germany}} [[Ludwigsburg]]
| Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1957|7|5|1873|4|23}}
| Miesto úmrtia = {{flagicon|France}} [[Bourg-la-Reine]]
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Príbuzní =
}}
'''Arnold Kurr Van Gennep''' (* [[23. apríl]] [[1873]], [[Ludwigsburg]], [[Nemecko]] - † [[7. máj]] [[1957]], [[Bourg-la-Reine]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[antropológia|antropológ]], [[etnológia|etnológ]] a [[Religionistika|religionista]]. Sám sa považoval za etnológa a mnohýmnohí bádatelia o ňom hovoria ako o zakladateľovi modernej francúzskej etnológie a predchodcovi funkcionalizmu.
 
==Životopis==
Narodil sa v [[Ludwigsburg|nemeckom Ludwigsburgu]], ale od r.roku [[1879]] žil vo Francúzsku. Študoval lingvistiku, arabistiku, egyptológiu, sociológiu a dejiny náboženstva tzv. prírodných národov v Paríži[[Paríž]]i na [[École Pratique des Hautes Études]] a na [[École des Langues Orientales]]. V roku [[1897]] odišiel do [[Poľsko|Poľska]], kde v Čenstochové[[Čenstochová|Čenstochovej]] pracoval ako lektor francúzskeho jazyka. Po návrate do Francúzska v roku 1901 pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o totemizme a tabu na Madagaskare z roku 1904 a o austrálskych mýtoch a legendách z roku 1906 získal doktorát na Sorbonne. V roku 1912 využil ponuku na odchod do Švajčiarska, kde bol na univerzite v Neuchâtele menovaný profesorom etnológie, ktorá mu však bola neskôr odobratá pre jeho kritický postoj voči švajčiarskej politike neutrality počas prvej svetovej vojny. Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. <ref>Horyna B., Pavlicová H. ''Dějiny religionistiky:anatologie''. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2001. s. 164.</ref>
 
Po návrate do Francúzska v roku [[1901]] pôsobil sedem rokov v štátnej správe ako tlmočník na francúzskom ministerstve poľnohospodárstva. Na základe prác o [[totemizmus|totemizme]] a [[tabu]] na [[Madagaskar]]e z roku [[1904]] a o [[Austrália (svetadiel)|austrálskych]] mýtoch a legendách z roku [[1906]] získal doktorát na [[Sorbonna|Sorbonne]]. V roku [[1912]] využil ponuku na odchod do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde bol na univerzite v [[Neuchâtel (mesto)|Neuchâtel]] menovaný profesorom etnológie. Kvôli svojim kritickým postojom k švajčiarskej neutralite počas [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] musel po troch rokoch univerzitu opustiť.<br />
Následne pracoval pre francúzsku armádu a krátko pre francúzske ministerstvo zahraničia. Po ukončení tejto služby sa usadil v mestečku Bourg-la-Reine. Tu strávil zvyšok života ako bádateľ na voľnej nohe. <ref>Horyna B., Pavlicová H. ''Dějiny religionistiky:anatologie''. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2001. s. 164.</ref>
 
==Hlavné myšlienky==
Bol ovplyvnený francúzskou sociologickou školou [[Émile Durkheim|Durkheima]]. Najväčší ohlas mu priniesla jeho klasifikácia rituálnej dimenzie náboženského života, ktorú podal vo svojom diele [[''Prechodové rituály'' (Les rites de passage)]]. V tomto diele poskytuje prehľad základných etáp prechodových iniciačných obradov vzťahujúcich sa k zmenám spoločenského statusu alebo k iným dôležitým životným udalostiam v tradičných spoločnostiach. Zmienené štádia, ktoré môžu byť zastúpené obradmi zahrňujú postupne ''odlúčenie''(rites séparation), ''pomedzie'' (rites de marge) a ''prijatie'' (rites d'aggrégation). V súvislosti s pomedzím hovoril Gennep o ''liminárnej''(prahovej) fáze rituálu (lat. limen-práh). Nana čo naviazalnadviazal neskôr [[Victor Turner]] vo svojich dielach o liminarite.<ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 326.</ref>
 
==Diela==
*''Les rites de passage. Étude systématique des rites'' (1909)
*''La Formation des légendes'' (1910)
* ''Manuel de folklore français contemporain''. Picard, Paris 1988
* ''Les semi-savants''
 
== Referencie ==
[[Kategória:Úmrtia v 1957]]
[[Kategória:Francúzski religionisti]]
[[Kategória:Francúzski antropológovia]]
[[Kategória:Francúzski etnológovia]]
 
[[en:Arnold van Gennep]]
[[cs:Arnold van Gennep]]
[[de:Arnold van Gennep]]
[[es:Arnold van Gennep]]
[[fr:Arnold van Gennep]]
[[fur:Arnold Van Gennep]]
[[it:Arnold van Gennep]]
[[nl:Arnold van Gennep]]
[[ja:アルノルト・ファン・ヘネップ]]
[[no:Arnold van Gennep]]
[[pl:Arnold van Gennep]]
[[pt:Arnold Van Gennep]]
[[ru:Геннеп, Арнольд ван]]