Wikipédia

Beloveža: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d šablóna
úpravy, wikifi, odstránenie vaty
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Wikifikovať}}
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
Řádek 38 ⟶ 36:
[[Image:Church Sv.Michal Archanjel-Beloveza(Slovakia).jpg|right|thumb|Kostol sv. Michala Archanjela (Beloveža)]]
[[Image:Church Sv.Michal Archanjel-Altar(Beloveza-Slovakia).jpg|right|thumb|Kostol sv.Michala Archanjela (oltár)]]
'''Beloveža''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Bardejov|okrese Bardejov]]., Prváktorá písomnámá zmienka o obci pochádza z roku [[1355]]. Má zhrubapribližne 800 obyvateľov, hustota asi 79 na km² a jej nadmorská výška je asi {{mnm|290|w}} Prevláda [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] náboženstvo. V obci je [[katolícka cirkev|katolícky]] kostol [[svätý Michal Archanjel|sv. Michala Archanjela]] z roku [[1778]].
 
== Polohopis ==
'''Obec Beloveža''' sa nachádza {{km|10|m}} severovýchodne od Bardejova[[Bardejov]]a v [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskydách]], v doline potoka ústiaceho do rieky [[Topľa]]. Beloveža susedíSusedí s obcami [[Hažlín]], [[Šarišské Čierne]], [[Andrejová]], [[Bardejovská Nová Ves]], [[Komárov]] a [[Hrabovec]].
 
'''Celková výmera katastra obce''' je {{ha|1015|m}}. Z toho je {{ha|341|m}} lesa, {{ha|75|m}} zastavanej plochy, {{ha|23|m}} vodných plôch (všetky potoky s okolím) a {{ha|48|m}} ostatných plôch. Lesy sú tu prevažne listnaté.
 
'''Priemerná nadmorská výška obce''' je {{m|290|m}}. Zimy sú tu chladné, letá mierne. Vykurovacie obdobie trvá v priemere 230 dní v roku.
 
Obec Beloveža je stredne veľká obec s počtom 295 rodinných domov a v priemere 800 trvale žijúcimi obyvateľmi.
Obec Beloveža je stredne veľká obec s počtom 295 rodinných domov a v priemere 800 trvale žijúcimi obyvateľmi. Prevláda tu [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] náboženstvo.
 
== Dejiny ==
Obec Beloveža patrí medzi najstaršie dediny v okolí. Prvá písomná zmienka o Belovežiobci pochádza z [[28. júnajún]]a [[1355]]. Vtedy [[Jagerská kapitula]] z poverenia kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] potvrdila vymedzenie majetkov panstva Smilno pre zemepánov [[Tekulovci|Tekulovcov]]. Majetkovou súčasťou panstva bola aj Beloveža. Vznik obce sa kladie do druhej štvrtiny 14. storočia. Vybudovali ju usadlíci užívajúci zákupné roľnícke právo so [[šoltýs]]om.
 
Vtedy Jagerská kapitula z poverenia kráľa Ľudovíta I. potvrdila vymedzenie majetkov panstva Smilno pre zemepánov Tekulovcov. Majetkovou súčasťou panstva bola aj Beloveža. Vznik Beloveže predpokladáme v druhej štvrtine 14. storočia.
Písomné pramene od 14. storočia uvádzajú obec Beloveža zväčša v nasledovných pravopisných obmenách – roku 1355 Belawese, 1492 Belawesa, 1736 Belovescha, 1808 Belowese, koncom 19. a začiatkom 20. storočia po maďarsky Belavezsa a po rusínsky Biloveža.
Vybudovali ju usadlíci užívajúci zákupné roľnícke právo so šoltýsom. O tom, kedy konkrétne obec vznikla, niet doložených záznamov. Stretli sme sa aj s tvrdením, že už v 12. storočí existovala, pretože roku 1242 obec „napadli Tatári, takže ju úplne zničili“.
<br>Zdá sa, že motívom názvu pre obec bola biela veža. Mohla ňou byť strážna veža v pohraničí v 11. a 12. storočí, prípadne, ako uvádza historik Ferdinand Uličný, murovaná veža [[benediktíni|benediktínskeho]] kláštora, podľa ktorej dostalo názov tunajšie údolie. Keď tu vznikla dedina, názov dostala podľa názvu údolia. O takomto pôvode svedčí jej vývin a ráz v 15.-16. storočí.
Písomné pramene od 14. storočia uvádzajú obec Beloveža zväčša v pravopisných obmenách slovenského názvu Beloveža – roku 1355 Belawese, 1492 Belawesa, 1736 Belovescha, 1808 Belowese, koncom 19. a začiatkom 20. storočia po maďarsky Belavezsa a po rusínsky Biloveža.
<br>Existuje aj ďalšia verzia pôvodu názvu obce, a to podľa pomenovania veže na tunajšej [[cerkev|cerkvi]]. Ani tento pôvod však nie je vierohodne dokázaný.
Je nesporné, že k motívom vzniku bola biela veža. Mohla ňou byť strážna veža v pohraničí v 11. a 12. storočí, prípadne, ako uvádza historik Ferdinand Uličný, murovaná veža benediktínskeho kláštora, a podľa nej dostalo názov tunajšie údolie. Keď tu vznikla dedina, názov dostala podľa názvu údolia. O takomto pôvode svedčí jej vývin a ráz v 15.-16. storočí.
 
Existuje aj ďalšia verzia pôvodu názvu obce, a to podľa pomenovania veže na tunajšej cerkvi. Pravda, ani tento pôvod nie je zatiaľ vierohodne dokázaný, ale je najpravdepodobnejší. Vierohodným faktom je predovšetkým to, že názov obe Beloveža – Biloveža pochádza od pomenovania dvoch slov – biela (bila) a veža. A to je podstatné. Beloveža sa ďalej spomína v listinách kráľa Žigmunda z rokov 1414 a 1416, ktorým potvrdil Czudarovcom vlastníctvo majetkov panstva Makovica, potom v súpise dedín Šarišskej stolice z roku 1427. V toto roku bola Beloveža zdanená od 24 alebo 28 port (poddanské usadlostí), takže bola v tomto období počtom usadlostí, ale aj rozlohou chotára stredne veľkou dedinou makovického panstva. Iný prameň uvádza, že v roku 1427 bola obec majetkom rodiny Czudarovej a mala 29 „orekov“. Ale ďalší údaj uvádza Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Tu sa vyskytuje tvrdenie, že v roku 1427 obec mala 52 port.
Beloveža sa ďalej spomína v listinách kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda]] z rokov 1414 a 1416, ktorými potvrdil [[Czudarovci|Czudarovcom]] vlastníctvo majetkov panstva Makovica, a v súpise dedín [[Šarišská stolica|Šarišskej stolice]] z roku 1427. V tomto roku bola Beloveža zdanená od 24 alebo 28 port (poddanské usadlostí), takže bola počtom usadlostí, ale aj rozlohou chotára stredne veľkou dedinou makovického panstva. Iný prameň uvádza, že v roku 1427 bola obec majetkom rodiny Czudarovej a mala 29 „orekov“. Ďalší údaj uvádza Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, kde sa uvádza, že v roku 1427 mala obec 52 port.
V druhej polovici 15. storočia sa väčšina domácnosti z Beloveže odsťahovala, lebo v roku 1492 tu hospodárili len 3 domácnosti. Po troch domácnostiach ešte stáli opustené domy a 20 usadlosti bolo len nedávno úplne opustených – uvádza dobový archívny materiál. Určite to spôsobilo aj spustošenie obce poľským vojskom roku 1472.
 
V rokoch 1548, 1567 boli sedliaci zdanení od 2,3 a 2,5 porty. V roku 1567 tu hospodárila jedna domácnosť na celej a štyri na polovičných usadlostiach. V roku 1600 v obci bolo 10 poddanských domov. Pravda, bývali tu ja šoltýske rodiny a osadenstvo fary. Beloveža z úpadku koncom 15. a 16. storočia sa pozviechala a trend prosperujúcej stredne veľkej dediny si uchovala až po dnešné časy.
V druhej polovici 15. storočia sa väčšina domácností z Beloveže odsťahovala, v roku 1492 tu hospodárili len tri. 20 usadlosti bolo len nedávno úplne opustených, ako uvádza dobový archívny materiál. Pravdepodobnou príčinou vyľudnenia bolo aj spustošenie obce poľským vojskom roku 1472.
Svedčia o tom aj údaje o počtoch obyvateľov a domov v jednotlivých rokoch. Kým napríklad v roku 1787 mala obec 75 domov a 452 obyvateľov, v roku 1828 to už bolo 585 obyvateľov v 79 domoch, v roku 1970 972 obyvateľov a 211 domov. V roku 2005 to bolo 803 obyvateľov a 295 domov.
 
Belovežania sa do povedomia širokého okolia dostali ako obchodníci – košikári. Košikárstvo a podomový obchod v obci má dlhú a bohatú tradíciu. Z maďarského písaného prameňa z roku 1883 sa dozvedáme, že „z Beloveže ročne mnoho tisíc košíkov exportujú do Ruska a Nemecka“.
V rokoch 1548, 1567 boli sedliaci zdanení od 2,3 a 2,5 porty. V roku 1567 tu hospodárila jedna domácnosť na celej a štyri na polovičných usadlostiach. V roku 1600 bolo v obci 10 poddanských domov. Bývali tu aj šoltýske rodiny a osadenstvo fary.
Podomovému obchodu v 19. a v prvej polovici 20. storočia priala aj doba, v ktorej sa realizoval. Boli do neho zapojení jednotlivci, ale aj celé rodiny.
 
Podomový obchod (tunajší názov „chodenie do drahy“) v značnom rozsahu sa rozvíjal až do polovice 80. rokov 20. storočia. Pôvodní „drahári“ zostarli, prípadne zomreli, mladší, až na málo výnimiek, ich nenasledovali.
Beloveža sa z úpadku koncom 15. a 16. storočia pozviechala a charakter prosperujúcej stredne veľkej dediny si uchovala až po dnešné časy. Svedčia o tom aj údaje o počtoch obyvateľov a domov v jednotlivých rokoch. Kým napríklad v roku 1787 mala obec 75 domov a 452 obyvateľov, v roku 1828 to už bolo 585 obyvateľov v 79 domoch, v roku 1970 972 obyvateľov a 211 domov. V roku 2005 to bolo 803 obyvateľov a 295 domov.
 
Belovežania sa do povedomia širokého okolia dostali ako obchodníci – košikári. [[Košikárstvo]] a podomový obchod v obci má dlhú a bohatú tradíciu. Maďarský písaný prameň z roku 1883 uvádza, že „z Beloveže ročne mnoho tisíc košíkov exportujú do Ruska a Nemecka“.
<br>Podomovému obchodu v 19. a v prvej polovici 20. storočia priala aj doba, v ktorej sa realizoval. Boli do neho zapojení jednotlivci, ale aj celé rodiny. Podomový obchod (tunajší názov „chodenie do drahy“) sa v značnom rozsahu rozvíjal až do polovice 80. rokov 20. storočia, kedy táto miestna tradícia pomaly zaniká.
 
V obci má svoju dlhoročnú tradíciu i [[včelárstvo]]. Po druhej svetovej vojne sa chovom včiel zaoberalo niekoľko obyvateľov, neskôr však nadlho zaniklo, až v posledných rokoch sa znova dostáva do povedomia.
V roku 1933 bola založená obecná kronika.
 
V roku 1953 po dvojročnom úsilí bola daná do užívania prvá administratívna budova spojená s požiarnou zbrojnicou.
V roku 1953 po dvojročnom úsilí bola daná do užívania prvá administratívna budova spojená s [[požiarna zbrojnica|požiarnou zbrojnicou]].
V roku 1965 sa začína svojpomocná výstavba kultúrno-správnej budovy (tzv. Akcia „Z“), do užívania bola odovzdaná v roku 1969 a stala sa sídlom MNV a materskej školy.
 
Po druhej svetovej vojne sa chovom včiel zaoberalo niekoľko obyvateľov, včelárstvo malo svoju dlhoročnú tradíciu. Neskôr však nadlho zaniklo, až v posledných rokoch sa znova dostáva do povedomia zásluhou Andreja Škriaba.
V roku 1965 sa začína svojpomocná výstavba kultúrno-správnej budovy (tzv. [[Akcia Z|Akcia „Z“]]), do užívania bola odovzdaná v roku 1969 a stala sa sídlom [[MNV]] a [[materská škola|materskej školy]].
Do roku 1975 sa v obci na pôde hospodárilo súkromne. Podľa vtedajších zákonov každý súkromne hospodáriaci roľník bol povinný odovzdávať štátu naturálne dane (kontingenty), ktoré boli stanovené podľa výmery pôdy. Ako jedna s posledných obcí vstúpila Beloveža v roku 1975 do Jednotného roľníckeho družstva, pričlenená do JRD so sídlom v Bardejovskej Novej Vsi. V obci bol zriadený hospodársky dvor v lokalite Pod Ostrou, kde boli vybudované 3 maštale pre hovädzí dobytok v počte asi 400 kusov.
 
V roku 1978 bolo v sále kultúrneho domu zriadené stále kino („Kino SNP“). V roku Predstavitelia MNV vo volebnom období v roku 1976 zabezpečili všetky náležitosti k výstavbe materskej školy a futbalového ihriska. S realizáciou výstavby sa začalo v roku 1980. V roku 1981 bola ukončená výstavba futbalového ihriska, v roku 1983 materskej školy.
Do roku 1975 sa v obci na pôde hospodárilo súkromne. Podľa vtedajších zákonov každý súkromne hospodáriaci roľník bol povinný odovzdávať štátu naturálne dane (kontingenty), ktoré boli stanovené podľa výmery pôdy. Ako jedna s posledných obcí vstúpila Beloveža v roku 1975 do [[Jednotné roľnícke družstvo|Jednotného roľníckeho družstva]]; bola pričlenená do JRD so sídlom v [[Bardejovská Nová Ves|Bardejovskej Novej Vsi]]. V obci bol zriadený hospodársky dvor v lokalite Pod Ostrou, kde boli vybudované 3 maštale pre hovädzí dobytok v počte asi 400 kusov.
 
V roku 1978 bolo v sále kultúrneho domu zriadené stále [[kino]] („Kino SNP“).
 
V roku 1981 bola ukončená výstavba futbalového ihriska, v roku 1983 materskej školy.
 
== Symboly obce ==
Řádek 80 ⟶ 91:
 
=== Pečať ===
Podkladom pre tento návrh bola obecná [[pečať]] Beloveže, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1762 je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v [[Budapešť|Budapešti]]. Na pečati s kruhopisom SIGIL:/LUM/BELOWESZA 1762 /pečať obce Beloveža/ je ako obecné znamenie vyobrazený kostol s vežami a na pažiti /pate/ sú kamene. Obdobné znamenie obsahuje aj mladšia pečať z roku 1868. V prípade oboch pečatí Beloveže ide o tkztzv. hovoriace znamenie poukazujúce na meno obce. Hovoriace symboly sú v mestskej a obecnej [[heraldika|heraldike]] pomerne bežné. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto symbolu bolo odporučené, aby svoje pôvodné znamenie využila obec i v súčasnosti, pri tvorbe vlastného erbu.
Vyfarbenie bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému heraldickému pravidlu pre používanie farieb a kovov, ako aj estetickým nárokom.
Použitý neskorogotický štít, v obecnej a mestskej heraldike je najčastejší.
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Hudba ===
Obec už viac ako štvrťstoročie úspešne reprezentuje folklórna spevácka skupina „Bilovežanka“, ktorej vedúcou je Mária Baroláková. Členky súboru reprezentovali obec aj na regionálnej súťaži „Makovická struna“.
Obec Beloveža žije bohatým kultúrnym a športovým životom.
 
=== Náboženstvo ===
Obec už 26 rokov úspešne reprezentuje folklórna spevácka skupina „Bilovežanka“, ktorej vedúcou je Mária Baroláková. Ako dlhoročná vedúca súboru zanietene a nezištne venuje všetok svoj voľný čas rozvoju folklóru.
Členky súboru reprezentovali obec aj na regionálnej súťaži „Makovická struna“.
 
=== Stavby ===
[[Image:Church Sv.Michal Archanjel.jpg|right|thumb|Kostol Sv.Michal Archanjel v Beloveži]]
História cirkvi je úzko spätá s históriou obce a jej obyvateľov. Prvý kostol (cerkov) bol v obci vybudovaný už v prvej polovici 14. storočia. Z doložených prameňov je známe, že ešte koncom 15. storočia bol kostol drevený a pravdepodobne taký ostal až do roku 1778.
'''Kostol'''
<br>V tomto roku bol postavený murovaný, barokovo-klasicistický kostol, ktorý je výnimočný svojim päťvežovým architektonickým riešením. Je zaradený do „Zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska“. Kostol je zasvätený pamiatke [[svätý Michal Archanjel|sv. Michala Archanjela]]. Najväčšiu zásluhu na jeho výstavbe mal pravdepodobne vtedajší duchovný Andrej Petrík, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1759-1804 (45 rokov). Pred ním v rokoch 1754 – 1759 tu pôsobili pravdepodobne jeho príbuzní Ján a Michal Petríkovci.
Obec Beloveža počas celej svojej existencie vyrástla duchovne i vzdelanostne. Zásluhu na tom má predovšetkým tunajšia cirkev a škola, jej predošlí a súčasní predstavitelia – duchovní a učitelia.
<br>V 80. rokoch minulého storočia schátralú plechovú krytinu na kostole nahradila krytina medená.
 
Nezastupiteľné miesto v tejto oblasti má história cirkvi, ktorá je úzko spätá s históriou obce, jej obyvateľov, veriacich. Veď naši predkovia vybudovali kostol (cerkov) už v prvej polovici 14. storočia.
Z doložených prameňov vieme, že ešte koncom 15. storočia bol kostol drevený a pravdepodobne taký ostal až do roku 1778.
V tomto roku bol postavený kostol nový, murovaný, barokovo-klasicistický. Svojim päťvežovým architektonickým riešením je táto stavba výnimočná. Aj preto je zaradená do „Zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska“.
 
Kostol je zasvätený pamiatke sv. Archanjela Michaela. Najväčšiu zásluhu na jeho výstavbe mal pravdepodobne vtedajší duchovný Andrej Petrík, ktorý v obci pôsobil v rokoch 1759-1804 (45 rokov). Pred ním v rokoch 1754 – 1759 tu pôsobili pravdepodobne jeho príbuzní Ján a Michal Petríkovci.
Na tunajšej farnosti pôsobili viacerí duchovný. Od roku 1968, syn Juraja Bocka, ktorý pôsobil v rokoch 1957-1968, pôsobí Alfonz Bocko nepretržite už 37 rokov.
 
V 80. rokoch minulého storočia schátralú plechovú krytinu na kostole nahradila krytina medená.
 
=== Šport ===
''';Futbal - TJ Beloveža'''
Hlavne futbalFutbal je v obci s určitými prestávkami znova a znova oživovaný. Organizovaná Telovýchovná jednota v Beloveži nemá veľkú historickú tradíciu. Jej vznik sa datuje od roku 1971. Na toto obdobie sa viaže aj prvý vstup futbalového oddielu do Okresných majstrovstiev (OM).
 
Futbalové zápasy sa odohrávali na svojpomocne upravenom prvom futbalovom ihrisku v lokalite „Zástava“. Predtým futbalisti obliekali dres susednej obce [[Komárov]]. Po vybudovaní nového ihriska v lokalite „Kúty“ potom už hrávali na vlastnom ihrisku.
Predtým futbalisti obliekali dres susednej obce Komárov. Po vybudovaní nového ihriska v lokalite „Kúty“, sa ďalšie futbalové „etapy“ odohrávali už tam.
Teraz futbal píše v obci novú kapitolu.
 
''';Dobrovoľný hasičský zbor''' - Beloveža
Vznik Dobrovoľného hasičského zboru sa datuje od roku 1926. V obecnej kronike sa píše, že obec zakúpila prvú, pravdepodobne ručnú striekačku už v roku 1910.
 
Najväčší [[požiar]] obec postihol 7. januára 1936. Ohniskom bola „pekárna pec M. Čegiňa“. Zhorelo vtedy 32 obytných domov a 50 hospodárskych budov.
Z obecnej kroniky sa dozvedáme, že obec zakúpila prvú striekačku už v roku 1910. Pravdepodobne to bola striekačka ručná, ktorú si mnohí pamätajú ešte zo začiatku 70. rokov minulého storočia. Aj neskôr, popri motorovej striekačke bola súčasťou „výzbroja“ hasičov.
 
Donedávna v obci fungovalo aj protipožiarne a poriadkové zabezpečenie vo forme nočného stráženia, tzv. „varty“. Občania, spravidla susedia, vo dvojici a v čase žatvy vo štvorici, zabezpečovali nočné stráženie rodinných usadlostí, stohov a úrody na poli. Povinnou výbavou „vartášov“ bola trúba vyrobená z kravského rohu. Túto činnosť zabezpečoval MNV.
Zaznamenávame aj najväčší požiar, ktorý obec postihol dňa 7. januára 1936. Ohniskom požiaru bola „pekárna pec M. Čegiňa“. Zhorelo vtedy 32 obytných domov a 50 hospodárskych budov.
 
Dobrovoľní hasiči sa pravidelne zúčastňujú nácvikov a oblastných súťaží. Dobrovoľný požiarny zbor je obecnou organizáciou.
Mnohí si ešte iste pamätajú aj protipožiarne a poriadkove zabezpečenie obce vo forme nočného stráženia, tzv. „varty“. Občania, spravidla susedia, vo dvojici a v čase žatvy vo štvorici, zabezpečovali nočné stráženie rodinných usadlostí, stohov a úrody na poli. Povinnou výbavou „vartášov“ bola trúba vyrobená z kravského rohu. Túto činnosť zabezpečoval MNV.
 
Počas celej existencie tejto najstaršej a najmasovejšej organizácie v obci sa nestalo, aby jej predstavitelia a členovia boli vo svojej činnosti pasívni. A to nielen v oblasti požiarnej ochrany, ale aj v rámci celospoločenskej činnosti pri realizácii verejnoprospešných prác.
 
Ani v dnešnej dobe aktivita hasičov neustala. Pravidelne sa zúčastňujú nácvikov a oblastných súťaží. Dobrovoľný požiarny zbor je obecnou organizáciou. Obec na čele so starostkou zabezpečuje materiálne a technické vybavenie, ktoré je toho času na dobrej úrovni a čo je chvályhodné, zodpovedajú tomu aj výkony mladých hasičov.
 
=== Pravidelné podujatia ===
'''1. májový;Prvomájový výstup na hory'''
Už viac ako 5. ročníkov má za sebou každoročný výstup v prvú májovú nedeľu na najvyššiu kótu katastra – Hory, konkrétne k tzv. Butarovej kaplnke, odkiaľ za jasného počasia je možné vidieť aj [[Vysoké Tatry]]. Prvým iniciátorom a organizátorom tohto výstupu bol miestny horolezec-alpinista Eliáš Udič, ktorý v mladom veku zomrel.
Do povedomia občanov sa dostala aj rekreačná turistika, ktorá má za sebou už 5. ročník.
<br>Výstupu, ktorého organizátorom je teraz [[obecný úrad]], sa každoročne zúčastňuje okolo 200 ľudí.
Tradíciou je každoročný výstup v prvú májovú nedeľu na najvyššiu kótu katastra – Hory, konkrétne k tzv. Butarovej kaplnke, odkiaľ za jasného počasia je možné vidieť aj končiare Vysokých Tatier.
 
;Slávnosti kultúry
Prvým iniciátorom a organizátorom tohto výstupu bol občan Beloveže, horolezec-alpinista Eliáš Udič, ktorý, žiaľ v mladom veku zomrel. Pri realizácii tejto akcie si však našiel výdatných pomocníkov a aj preto táto akcia nezanikla.
V celom regióne sú známe ''„Slávností kultúry Rusínov – Ukrajincov“'', ktoré sa tu konajú od roku 1974. Každoročne sa tu vystriedajú amatérske i profesionálne folklórne súbory a jednotlivci z blízkeho i vzdialenejšieho okolia.
 
V priestoroch kultúrneho domu sa pravidelne uskutočňujú rôzne kultúrne podujatia.
Výstup, ktorého organizátorom je teraz obecný úrad, sa každoročne zúčastňuje okolo 200 milovníkov krásnej prírody. Pekné počasie, dobrá nálada a spev pri harmonike sú zárukou, že táto tradícia bude pokračovať.
 
'''Slávnosti kultúry'''
V celom regióne sú známe '''„Slávností kultúry Rusínov – Ukrajincov“''', ktoré sa tu konajú od roku 1974, teda už majú vyše 30 ročnú tradíciu. Každoročne sa tu vystriedajú amatérske i profesionálne folklórne súbory a jednotlivci z blízkeho i vzdialenejšieho okolia.
 
Festivalmi a súbormi kultúrny život v obci nekončí.
V priestoroch kultúrneho domu sa pravidelne uskutočňujú rôzne kultúrne podujatia. Diskotékami, tanečnými zábavami a plesmi počnúc a posedeniami s dôchodcami, koľadkami v období Vianoc a divadelnými predstaveniami končiac.
 
Na všetkých obcou usporiadávaných kultúrnych akciách vystupujú aj súbory a program neraz vypĺňajú aj najmenšie ratolesti – škôlkári.
 
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===
 
Do obce Beloveža dochádza pravidelná autobusová doprava z mesta [[Bardejov]].
 
=== Školstvo ===
''';Základná škola'''
V minulosti vzdelávaciu činnosť suplovala [[cirkev]]. Je známe, že kňazi Alexander Duchnovič a Alexander Pavlovič vštepovali vtedajším Belovežanom základy vzdelávania v škole, ktorú pre nich zriadili v cirkevných priestoroch. Do konca 19. storočia sa záznamy o pôsobení učiteľov v obci nezachovali.
 
V roku 1911 bola miestnymi občanmi postavená škola, ktorá svojmu účelu slúži dodnes. V roku 1923 do obce prišiel učiteľ Mihalič s manželkou. Do začiatku druhej svetovej vojny, prakticky až do svojej smrti, v obci pôsobili ako učitelia manželia Komanickí.
Prioritné miesto pri formovaní obyvateľov po stránke vzdelávania kultúry patrí škole.
 
V budove školy bol zriadený byt pre učiteľské rodiny. Bohaté povojnové roky, čo do počtu narodených detí, si vyžadovali zriadenie viacerých tried od 1.-5. ročníka a následne aj väčší počet vyučujúcich. Tí, spravidla slobodní, bývali v mnohých domácnostiach medzi občanmi obce.
V minulosti, z historického pohľadu nie tak dávnej, vzdelávaciu činnosť suplovala cirkev.
Je známe, že tak Alexander Duchnovič, ako aj Alexander Pavlovič, vštepovali vtedajším Belovežanom základy vzdelávania v škole, ktorú pre nich zriadili v cirkevných priestoroch.
Do konca 19. storočia sa záznamy o pôsobení učiteľov z obci nezachovali.
 
V roku 1911 bola miestnymi občanmi postavená škola, ktorá svojmu účelu slúži dodnes. V roku 1923 do obce prišiel učiteľ Mihalič s manželkou. Do začiatku druhej svetovej vojny, prakticky až do svojej smrti, v obci pôsobili učitelia – manželia Komanickí. Pochovaní sú na cintoríne pri tunajšom kostole.
 
V budove školy bol zriadený byt pre učiteľské rodiny. Žili tu so svojimi deťmi, ktoré tak, ako aj ich rodičia, automaticky sa stali občanmi obce a takpovediac obecnými rodinnými príslušníkmi.
Bohaté povojnové roky, čo do počtu narodených detí, si vyžadovali zriadenie viacerých tried od 1.-5. ročníka a následne aj väčší počet vyučujúcich. Tí, spravidla slobodní, bývali v mnohých domácnostiach medzi občanmi obce, ktorí sa im snažili vytvoriť rodinné prostredie.
 
== Osobnosti ==
=== Významné osobnosti ===
[[Image:Town Presov Slovakia 0875.jpg|left|thumb|Socha Alexandra Duchnoviča v Prešove]]
'''* [[Alexander Duchnovič]]'''
Prežil v Beloveži plné štyri roky od apríla 1834 do apríla 1838. „Nepokirlivoho popa“ posiela biskup Tarkovič do „gluchých sel“ Makovice – Komloše (Chmeľová) a Beloveže, kde chýbal údajne už tri roky farár. Budúci buditeľ sa presviedčí v tom, že je Rusín, preto sa práve v tomto období rozhoduje byť verným svojmu ľudu, poznať jeho túžby, viac sa angažovať za jeho dôstojný a ľudský život.
Rozhodol sa písať rodným jazykom (dovtedy písal maďarčinou a ruštinou). Belovežská skutočnosť mu poskytla materiály, témy, príbehy pre jeho literárnu tvorbu. V Beloveži napísal, resp. zostavil svoju rukopisnú zbierku „Privitatae cogitationes“, ktorá obsahuje práce 20. a 30. rokov a poskytuje nám celkový obraz umeleckej tvorby spisovateľa, básnika týchto rokov.
Duchnoviča považujeme za zakladateľa národnej základnej školy v našich podmienkach i prvého národného učiteľa. Vykonával predovšetkým cirkevné povinnosti. Bol predovšetkým farár (svjaščenyk). Popritom učil deti i dospelých. Tiež pozoruhodné bolo uňho, že učil deti v rodnom jazyku, že aj v škole venoval pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva.
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Beloveža“