Vojenstvo v stredoveku: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.98.132.228 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA |
d wikilinky |
||
Riadok 1:
{{Dejiny vojenstva}}
{{Bez zdroja}}
[[Stredovek]] bol vo väčšine sveta obdobím takmer nepretržitých vojen. Vtedajšia vojenská stratégia sa zaoberala kontrolou ekonomických základov bohatstva a tým pádom schopnosťou mať armády v poli. Na začiatku éry to predovšetkým znamenalo pustošiť či brániť krajinu, keďže všetko bohatstvo plynulo práve z [[pozemok|pôdy]]. Postupom času sa dôležitými stali aj [[
== Vojenské bojové taktiky stredovekých armád ==
=== Bojová taktika všeobecne ===
Stredoveké bitky sa pomaly vyvíjali zo stretov slabo organizovaných bojových bánd až do bitiek, kde sa uplatňovali [[manéver (vojenstvo)|manévre]] a [[vojenská taktika|taktika]] na veľmi vysokej úrovni. Podiel na tomto vývoji mal vývoj rôznych [[
Držanie a dobývanie [[hrad]]ov či opevnených [[Hradisko (archeológia)|hradísk]] bolo jedným z kľúčových elementov bojovej činnosti, pretože hrady chránili poľnohospodársku pôdu. Posádky hradov kontrolovali svoje okolie a pre to bolo pre útočníka nebezpečné nechávať ich vo svojom tyle. Podobne ako hrady, boli opevňované aj mestá. Ich obrana a dobývanie boli vo všeobecnosti rovnako dôležité ako boje o [[hrad]]y.
Poľné armády manévrovali tak, aby získali kľúčové opevnené body a mohli tak plieniť krajinu alebo naopak zabrániť nepriateľovi v podobnej činnosti. Pravidelné bitky boli vedené na zastavenie skazy spôsobenej nepriateľskou inváziou. Napríklad v [[Bitka pri Hastingse|bitke pri Hastingse]] roku [[1066]] bojovali [[Anglosasi]] o zastavenie invázie [[Vikingovia|Normanov]]. Anglosasi prehrali a Normani pod [[Viliam I. (Anglicko)|Williamovým]] vedením strávili ďalších niekoľko rokov upevňovaním vlády nad [[Anglicko]]m v ich víťaznom ťažení. V [[Bitka pri Lechu|bitke na rieke Lech]] roku [[955]] sa stretli [[Nemci]] s [[Maďari|maďarskými]]
[[Bitka pri Kreščaku]], [[Bitka pri Poitiers (1356)|Poitiers]] a [[Bitka pri
Všetky [[Križiacke výpravy]] boli snahou ovládnuť silné kľúčové miesta v Svätej zemi, odkiaľ by sa dala udržiavať kontrola nad oblasťou. Cieľom bitiek v týchto výpravách bolo zrušenie kontroly jednej či druhej strany. Víťazstvo [[
V od konca [[14. storočie|14. storočia]] zaznamenávali väčšie úspechy armády, v ktorých sa kládol dôraz na disciplínu rytierov a spoluprácu vojska ako celku. Dopomohol k tomu postupný prechod z feudálnych na peňažné vzťahy. Disciplína v rytierskom vojsku, ktoré bojovalo pre česť a slávu sa nedala porovnať s tou, ktorú mali dlhodobo existujúce žoldnierske jednotky. Od polovice 14. storočia utrpeli dovtedy preferovaní rytieri niekoľko zdrvujúcich porážok, ktoré im uštedrila lepšie organizovaná a disciplinovanejšia pechota. Veľmi zaujímavý je tiež príklad [[Husitské vojenstvo|husitského vojenského umenia]], ktoré uštedrilo niekoľko ťažkých porážok pápežom organitovaným križiackym výpravám. Základom ich bojovej taktiky bola [[vozová hradba]], kombinovaná s rozumným nasadením [[pechota|pechoty]], [[Jazdectvo (druh pozemných vojsk)|jazdectva]] i [[delostrelectvo|delostrelectva]].
Riadok 29:
Taktika peších vojsk v ranom stredoveku bola pomerne jednoduchá - vojská sa k sebe priblížili, a snažili sa preniknúť do radov nepriateľa, kde sa začal boj zblízka. Franská pechota bola napríklad vycvičená vrhať na nepriateľa z vzdialenosti niekoľko desiatok metrov sekery, aby rozrušili jeho rady, pred tým ako začne samotný boj zblízka. V boji sa bojovníci spoliehali na svoju silu a zúrivosť. V týchto ohľadoch sa stali povestní najmä Vikingovia, ktorý sa pred bojom povzbudzovali zvláštnou zmesou z muchotrávok, ktorá v ních vybudila zúrivosť. Vzostup rytierov dočasne zatlačil pešiakov do úzadia, to hlavne preto, že dobre disciplinovaná a dobre cvičená pechota nejestvovala. Peší vojaci skorých stredovekých armád boli hlavne sedliaci, ktorí boli len provizórne ozbrojení a veľmi chabo ak vôbec nejak vycvičení. [[Sasi]] a [[Vikingovia]] vyvinuli obranný postoj zvaný „štítová stena“. Muži stáli vedľa seba a spolu držali dlhé štíty a tvorili tak bariéru. Chránili sa tak proti jazde a lukostrelcom, ktorých oni sami nemali nikdy vo veľkom počte. Pechota zažila obrodu tam, kde neboli zdroje pre táborenie armád s ťažkou jazdou - kopcovité krajiny ako [[Škótsko]], [[Švajčiarsko]] či ako vojenské posádky miest. Tieto dva sektory našli spôsob, ako mať v poli účinné armády s minimom alebo aj žiadnou jazdou. Obe taktiky sa spoliehali na to, že kone nevletia na hrádzu naježených kolov či pík. Disciplinovaný tvar kopijníkov vedel zastaviť elitnú ťažkú jazdu bohatších národov a pánov za zlomok ich ceny.
Bojová formácia [[šiltron]] bol kruh [[kopijník]]ov, ktorý [[Škóti]] začali používať počas ich vojen za nezávislosť okolo konca [[13. storočie|13. storočia]]. Zistili, že šiltron je účinný obranný tvar. [[
Spoločne s vývojom pechoty bojujúcej z blízka sa v stredoveku začali uplatňovať vo veľkom množstve aj lukostrelci a strelci z kuší. Strelci mali proti peším výhodu dosahu svojich zbraní. Význam týchto vojsk bol v antických časoch dobre známy, ale táto znalosť sa v obodbí celkového úpadku európskej spoločnosti v období raného stredoveku dočasne vytratila. Zem ovládajúci bojovní rytieri boli zvrchovaní a ich kódex žiadal boj zblízka s dôstojným súperom. Zabíjanie šípmi na diaľku bolo pre rytierov nečestné, preto vládnuca vrstva robila len málo pre vývoj a účinné používanie tejto zbrane. Časom však začalo byť jasné, že strelci sú účinní a veľmi užitoční, či už pri obliehaní openvení, alebo v poli. Víťazstvo [[Viliam I. (Anglicko)|Williama I.]] [[bitka pri Hastingse|pri Hastingse]] bolo vo veľkej miere dosiahnuté pomocou lukostrelcov, hoci uznanie zožali jeho rytieri. Anglosasi držali úbočie a boli natoľko zomknutí, že normanskí rytieri mali veľké problémy preniknúť. Anglický kráľ pri tom držal elitnú jednotku peších bojovníkov, ktorým sa v tej dobe hovorilo huskarlioni v strede svojej zostavy. Huskralioni boli zvláštne vycvičení bojovníci, ktorí bojovali ľavou rukou a v prevej sa kryli štítom. Pri boji s pravákmi pri tom boli zväčša vo veľkej výhode a sústredili sa na útok proti pravej ruke v ktorej držal súper zbraň. Bitka sa prelievala tam a späť celý deň. Anglosasi sa odvážili vyjsť spod svojej steny štítov, aby uskutočnili výpad na normanských strelcov z kuší. Ich útok však Normani odrazili. Nejaký čas Normani márne útočili na nemanévrujúce Anglosaské vojsko, v ktorom sa huskralionom darilo odrážať všetky normanské útoky. Vyzeralo, že Normani už musia zlyhať, ale mnohí veria, že práve normanskí strelci vyhrali bitku, keď jedna zo striel smrteľne zasiahla anglosasského kráľa Harolda, na čo sa bitka čoskoro skončila.
|