Mongolsko: Rozdiel medzi revíziami

| Poznámky =

}}

 

Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 [[Džingischán]] založil [[Mongolská ríša|Mongolskú ríšu]] a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky.

Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom [[ZSSR]]. Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu.

 

Územie dnešnej Mongolskej republiky sa v starších časoch označovalo ako [[Vonkajšie Mongolsko]], kým takzvané [[Vnútorné Mongolsko]] je dnes ako autonómna oblasť súčasťou [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]].

<ref>"Mongolia." Encyclopædia Britannica. Encyclopædia Britannica Online Academic Edition. Encyclopædia Britannica Inc., 2013. Web. 12 May. 2013. <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/389335/Mongolia>.</ref> Mongolsko je parlamentná republika. V roku 1961 sa Mongolsko stalo členom [[OSN]] a v roku 1997 vstúpilo aj do [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]].

[[Súbor:Mongolia Topography.png|náhľad|vľavo|Topografická mapa Mongolska]]

[[Súbor:Desert - Inner Mongolia edit.jpg|náhľad|vľavo|Púšť Gobi v strednom Mongolsku]]

=== Podnebie ===

 

== Dejiny Mongolska ==

=== Mongolská ríša ===

Jej zakladateľom bol [[Džingischán]]. Podarilo sa mu zjednotiť mongolské kmene (Merkiti, Naimani, Mongoli, Ujguri, Keraiti, Tatári a iné menšie kmene) v [[1206]] tým, že absorboval iné konfederácie do jeho vlastnej. Tak sa začala viac desaťročí trvajúca expanzia jeho ríše na všetky svetové strany. Džingischánovi sa podarilo preniknúť do ázijského Ruska ale aj na územie dnešnej [[Kórea|Kórey]]. Zaujímavé je, že Džingischán nikdy nezačal vojnu ani nenapadol len tak žiadny štát. Bola to väčšinou pomsta za zavraždených poslov alebo obchodníkov. Pred napadnutím, vždy poslal kráľom poslov s výzvou na kapituláciu.

[[Súbor:Mongol Empire map.gif|náhľad|vpravo|Hranice Mongolskej ríš od jej založenia až po rozpad v rokoch 1206-1294]]

==== Čínska nadvláda ====

V polovici sedemnásteho storočia ovládli čínski [[Mandžuovia]], neskorší zakladatelia vládnucej dynastie Čching, Vnútorné Mongolsko (teda časť historického Mongolska južne od púšte Gobi, Vonkajšie Mongolsko je časťou severne od Gobi) a o pár desaťročí neskôr aj samotné Vonkajšie Mongolsko – územie dnešnej Mongolskej republiky. Mongoli sa tak dostali do akejsi patovej situácie na rozhraní sféry záujmov Čínskeho cisárstva a silnejúceho cárskeho Ruska. Nakoniec však bývalá Mongolská ríša padla do područia Číny, na ktorej periférií zostala až do začiatku dvadsiateho storočia. Čínska nadvláda spojená s neúmerným zaťažením roľníkov, neúnosným daňovým systémom a represáliami páchanými na nomádskom obyvateľstve dala základ modernému skepticizmu Mongolov v oblasti ekonomickej, ale aj všeobecnej spolupráce. Politická reprezentácia Mongolov pod hrozbou expandujúceho Japonska a v prítomnosti poznačenej súperením Ruska a Číny videla svoju jedinečnú príležitosť zlepšiť postavenie národa. Až v roku [[1911]] po páde čínskej vládnucej dynastie Čching vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. Stalo sa teokraciou na čele s náboženským vodcom 8. džebcündampa chutuchtom („žijúcim Buddhom“). V roku [[1919]] bolo po revolúcii v Rusku Mongolsko obsadené Číňanmi. Neskôr krajinu oslobodili sovietski boľševici, a v roku [[1924]] komunisti vyhlásili Mongolskú ľudovú republiku. Politické elity Vnútorného a Vonkajšieho Mongolska boli nejednotné, a tak nezávislosť následne vyhlásilo iba Vonkajšie Mongolsko. V zápätí na jeho území vznikol akýsi protektorát pod ruským vedením, zabezpečujúci „ochranu pred čínskou a japonskou expanziou“ a územiu bola zo strany Číny poskytnutá autonómia.

=== Komunizmus ===

V roku [[1921]], v Mongolsku definitívne zvíťazila marxistická frakcia, ktorá [[26. november|26. novembra]] 1924 vyhlásila vznik Mongolskej ľudovej republiky, čím sa Mongolsko stalo druhou komunistickou krajinou sveta. Až do víťazstva Stalina však MĽR zostávala relatívne nezávislým štátom. To sa definitívne zmenilo dosadením Chorloyna Čojbalsana, Stalinovho poručníka. Pod jeho vedením prešlo Mongolsko všetkými stalinistickými „reformami“: Uskutočnilo pozemkovú reformu, pri ktorej boli roľníci a pastieri donútení vstúpiť do novozaložených družstiev, uzatvorilo 799 z 800 buddhistických kláštorov v krajine, znárodnilo dopravu a vyhnalo všetkých čínskych obchodníkov, ktorí boli dovtedy nosným pilierom mongolského zahraničného obchodu. Podobne prebehli aj v MĽR čistky, pri ktorých bolo v roku [[1939]] popravených asi 27 000 ľudí, z toho 17 000 buddhistických mníchov. Následný vnútropolitický a ekonomický vývoj krajiny bol až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia úzko spätý s vývojom [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]]. Prebehla až zarážajúco nelogická kolektivizácia hospodárstva, násilná urbanizácia nomádskeho obyvateľstva a pokusy o rozvoj priemyslu. Temer symptomaticky možno povedať, že sovietsky model viedol k rozbitiu fungujúcich štruktúr nomádskeho hospodárstva a zaťaženiu životného prostredia. Vzrástol podiel odlesnenej pôdy, čím bola podmienená jej následná degradácia a v konečnom dôsledku erózia. Dlhodobé dopady takéhoto pôsobenia vyplývajú z dlhej regeneračnej doby stepných a lesostepných pôd a z nenapraviteľného porušenia vysokej úrodnosti stepných pôd pri nedodržaní extenzívneho hospodárenia.

 

=== Príchod demokracie ===

== Súčasnosť ==

[[Súbor:Yurt-construction-3.JPG|náhľad|vpravo|Jurta je tradičné, prenosné, drevené obydlie, ktoré používajú kočovní Mongoli už po stáročia. Drevená konštrukcia je pokrytá vrstvami tkaniny a ovčou vlnou ako izoláciou.]]

 

== Obyvateľstvo ==

 

Značná časť mongolského obyvateľstva donedávna žila kočovným spôsobom života o čom svedčí aj fakt, že v mongolskom jazyku existuje až 300 pomenovaní pre kone. Pokračujúca urbanizácia vedie k sústreďovanie populácie v hlavnom meste Ulánbátare a niekoľkých oveľa menších mestách. Ulánbátar so svojou rozvíjajúcou sa civilizačnou štruktúrou priťahuje bývalých kočovných pastierov dobytka, ktorých stáda uhynuli v tvrdých zimách. V dôsledku toho vzniklo na okraji Ulánbátare niekoľko sídlisk pozostávajúcich z jurt. Úradným jazykom je mongolčina. Ďalším najpoužívanejším jazykom je ruština a čínština.

 

[[Súbor:Mongolia, administrative divisions - de - colored.svg|náhľad|Administratívne členenie Mongolska]]

Hlavou štátu je prezident volený raz za štyri roky v priamych voľbách. Prezident má obmedzené ústavné právomoci a funkciu môže zastávať len dve volebné obdobia. Prezidentské voľby prebiehajú v dvoch kolách. Každá parlamentná strana (sama alebo spoločne s inými) navrhuje svojho kandidáta. Občania Mongolska s aktívnym volebným právom (ktorí dosiahli vek 18 rokov) sa zúčastňujú prvého kola volieb priamym tajným hlasovaním. Veľký štátny chural považuje za zvoleného prezidenta kandidáta, ktorý získal väčšinu hlasov všetkých voličov v prvom kole prezidentských volieb. Ak ani jeden z kandidátov nezískal väčšinu, do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. V prípade, že ani v druhom kole nezvíťazí žiadny z kandidátov, vyhlasujú sa nové voľby. Prezident môže byť znovu zvolený len raz. Odo dňa svojej prísahy je prezident uvoľnený zo všetkých svojich predchádzajúcich funkcií.

=== Administratívne členenie ===

== Ekonomika ==

[[Súbor:Oyu Tolgoi 23.JPG|náhľad|vľavo|Baňa na železnú rudu Oyu Tolgoi pri hraniciach s ČĽR. Po svojom dokončení v roku 2013 má vytvárať až tretinu mongolského HDP.]]

 

Základ mongolského hospodárstva i priemyselného sektora leží primárne v ťažobnom odvetví, pretože pod povrchom zeme sa nachádza približne 70 druhov nerastov, významné sú vzácne prvky. Napríklad zásoby uhlia sa v Mongolsku odhadujú na 162 mld. t, pričom celosvetová spotreba sa pohybuje okolo 10 mld. ton. Odhaduje sa, že Mongolsko má po Číne druhé najväčšie svetové zásoby nerastných surovín. Meradlom 1:50 000 je však preskúmaná iba necelá tretina mongolského územia (90% v mierke 1:200 000). Pilierom v tomto smere je od r. 2011 ťažba uhlia, ktorá prekonala ťažbu medi. Postavenie Mongolska je napr. oproti Číne rozdielne, pretože suroviny má, ale ich domáca spotreba je minimálna.

Vzhľadom k celosvetovému dopytu po nerastných surovinách a veľkých zahraničných investíciách v Mongolsku, ktoré generujú ďalšie aktivity a rozvoj niektorých ďalších sektorov, predpokladajú medzinárodné inštitúcie Mongolsku veľký rozvoj. Makroekonomická stabilita, pokusy redukovať chudobu a vyrovnávanie rozdielov medzi vidiekom a mestami zostávajú proklamovanými prioritami mongolskej vlády, v r. 2011 sa po mnohých rokoch znížil počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby.

 

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, tu si vláda kladie za cieľ zastavenie poklesu poľnohospodárstva a migráciu vidieckych obyvateľov do hlavného mesta Ulánbátar, zlepšenie marketingu poľnohospodárskej produkcie, vypracovania politiky riešenie následkov prírodných katastrof, realizácii pozemkovej reformy, ochranu životného prostredia, zlepšenie vidieckej infraštruktúry a zabezpečenie primeraného využívanie prírodných zdrojov. Rovnako sa vyslovuje pre obmedzenie rizík spojených s pastierstvom diverzifikáciou poľnohospodárskej produkcie (najmä zavedením pestovania zemiakov a zeleniny) a na podporu spolupráce medzi pastiermi.

 

 

===Poľnohospodárstvo===

 

Ovčie, konské a hovädzie mäso sú hlavným zdrojom obživy obyvateľov vidieka i miest. Kozy sa chovajú najmä kvôli kozej srsti, ktorá je surovinou pre výrobu kašmíru, ktorý je jedným z hlavných vývozných artiklov. Vyváža sa tiež ovčia vlna a ďalej kože ovčie, kozie aj hovädzie. V Mongolsku existuje aj chov tiav na srsť a využívaná je aj srsť jakov.

[[Súbor:Zaisan Tolgoi.jpg|náhľad|Ulanbátar - hlavné a jediné veľké mesto Mongolska]]

=== Doprava ===

Letecká doprava obstaráva najmä vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu osôb. V Ulánbátare je jediné medzinárodné letisko Chinggis Khaan a v krajine potom ďalších 19 vnútroštátnych letísk. Z hlavného mesta existuje pravidelné letecké spojenie do Moskvy, Irkutska, Berlína, Pekingu, Soule, Osaky, Tokia a Hongkongu. Rozširovanie leteckej dopravy sa javí ako úplne nevyhnutné, a to aj vo väzbe na rozvoj turizmu.

=== Energetika ===

[[Súbor:Naadamceremony2006.jpg|náhľad|Festival Naadam v roku 2006]]

=== Festival Naadam ===

== Zaujímavosti ==

=== Mongolské púštne fosílie ===