Obdobie Nara: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
formulácia, preklepy |
d typografia, preklepy, pravopis |
||
Riadok 14:
Pôdorys mesta Nara tvoril obdĺžnik s rozmermi 5,9 až 4,8 km, orientovaný na juh do roviny. Mesto bolo rozdelené na obytné štvrte, ktoré boli husto zastavané drevenými domami v častiach určených pre remeselníkov, obchodníkov a nižších úradníkov, alebo s množstvom záhrad a voľného priestoru v časti vyčlenenej pre paláce šľachty. Prirodzenou dominantou mesta bol cisársky palác obklopený budovami ministerstiev a štátnych úradov.
Cisársky rod a šľachta boli v tejto dobe horlivými podporovateľmi budhizmu a preto bolo v meste postavených množstvo budhistických chrámov. Do nového mesta bola presťahovaná aj časť už jestvujúcich budhistických chrámov z Asuky. Postupom času v meste vyrástli rozľahlé chrámové komplexy, v jeho východnej časti chrámový komplex
[[Súbor:Narano daibutsu 1.jpg|náhľad|right|Veľká socha Budhu z chrámu Tóda - dži, majstrovskeho diela umenia obdobia Nara]]
=== Pokles moci cisára ===
V období Asuka sa všetka pôda v krajine dostala pod cisársku kontrolu. Pôdy
V období Nara sa do pozícii vysokých štátnych hodnostárov, čoraz častejšie dostávajú príslušníci rodu Fudžiwara, ktorí vydajom svojich dcér za príslušníkov cisárskeho rodu získavajú vplyv na výchovu a politické smerovanie budúcich nasledníkov trónu. Vplyv rodu Fudžiwara na vnútorné dianie v krajine sa naplno prejavil, až v nasledujúcom historickom období Heian.
Riadok 25:
V súvislosti s nárastom bohatstva kláštorov narastala aj ich politická a hospodárska moc a negatívne sa prejavila ich tendencia zasahovať do politického diania v krajine. Vysoký budhistický klérus využil vojenské neúspechy kancelára Nakamara Fudžiwaru a dosiahol jeho odvolanie z funkcie a dokonca aj zvolenie nového cisára. Na trón nastúpila cisárovna Kóken, ktorá prijala meno Šótoku. Zbožná cisárovna podľahla vplyvu budhistického mnícha Dókjóa, ktorý postupne strhol moc v krajine do svojich rúk.
Cisárovná mu udelila titul hóó (patriarcha). Dókjó sa nakoniec pokúsil prostredníctvom veštby, navodiť zdanie, že je povolaný, aby nastúpil na cisársky trón, čo vyvolalo pobúrenie šľachty. Dókjó bol nakoniec vyhnaný a nová vláda v snahe skoncovať s minulosťou a odpútať sa od vplyvu budhistického kléru opustila mesto Nara a preložila sídlo ríše do mesta Heian (Kjóto). Začala sa nová etapa japonských dejín, [[obdobie Heian]]
[[Súbor:AinuBearSacrificeCirca1870.jpg|náhľad|right|Ľud Emiši na neskoršom výtvarnom zobrazení z 19. storočia, na obrazku je zobrazenie ceremónie obety medveďa, ako súčasť hlbšieho náboženského rituálu ľudu Emiši]]
Riadok 31:
V období Nara prestali diplomatické kontakty medzi Japonskom a Čínou, čo súviselo s obdobím politickej nestability, ktorú prežívala Čína. Japonský cisári začínajú samých seba štylizovať do postavenia panovníkov úplne nezávislých od čínskych cisárov a vnímajú svoje postavenie ako rovné ba dokonca ešte významnejšie ako mali čínsky panovníci. Diplomatické vzťahy s kórejským štátom [[Silla]], na rozdiel od vzťahov s Čínou, však naďalej pokračovali v nezmenenej intenzite a kórejský vyslanci boli pravidelne prítomní na korunovačných ceremóniach japonských cisárov.
V tomto období nemusela krajina čeliť žiadnej vonkajšej vojenskej hrozbe, jediné vojenské nebezpečenstvo prichádzalo zo samotných Japonských ostrovov
Šógun mal spočiatku čisto vojenské poslanie namierené na boj proti pôvodom nejaponským severným kmeňom, v neskorších obdobiach šógun prebral na seba väčšinu právomocí, ktoré pôvodne prislúchali iným dvorným hodnostárom a nakoniec v 11. storočí nahradil v pozícii reálnej hlavy štátu samotného cisára. Od [[Obdobie Kamakura|obdobia Kamakura]] až do roku 1868 boli šogúni absolútnymi vládcami Japonska. Prvým šógunom sa stal roku 794 generál Ótomo no Otomaro. Najvýznamnejším šógunom v období Nara bol Sakanoue no Tamuramaro. ktorý dobyl severné územia až po rieku Kitakami, z dobytých území vytvoril provinciu [[Dewa (provincia)|Dewa]] a [[Mucu (provincia)|Mucu]]. Príslušníci ľudu Emiši boli, kvôli japonským vojenským výpravám a japonským prisťahovalcom, hľadajúcim v severných oblastiach vhodnú poľnohopodársku pôdu donútení ustupovať čoraz viac na sever ostrova. Do tohoto obdobia spadá intenzívne osídľovanie ostrova [[Hokkaido|Hokkaidó]] potomkami ľudu Emiši, etnikom Ainu. Na ostrove Hokkaidó sa udržali Ainuovia až do 19. storočia.
Riadok 39:
== Zdroje ==
* {{filit|fvn/nara.html}}▼
* Reischauer, Edwin a kol.,''Dějiny Japonska'', Praha : Lidové Noviny, 2000, kapitoly Přijetí a modifikace čínskeho vzoru a Vrchol klasické kultúry
* Vasiljevová Zdenka, ''Dějiny Japonska'', Praha : Nakladatelství Svoboda, 1986, 85 - 94 s.
▲* {{filit|fvn/nara.html}}
[[Kategória:Dejiny Japonska]]
|