|
[[Súbor:Toyotomi Hideyoshi 1601.jpg|náhľad| Významná postava obdobia Azuchi - Momojama, zjednotiteľ Japonska Tojotomi Hidejoši]]
'''Obdobie Azuči-Momojama''' je obdobie japonských dejín medzi rokmi 1568 až 1600, ktorému predchádzalo [[obdobie Sengoku|obdobie bojujúcich kniežatstiev Sengoku ]]. Obdobie Azuchi Azuči- Momojama skončilo v roku 1600, kedy bolo [[Japonsko ]] opätovne zjednotené pod vládou šógunou[[šógun]]ov a zaviedol sa prísny centralizovaný vládny režim známy v japonskej historiografii ako [[šógunát Tokugawa ]]. ▼
==Charakteristika==
▲'''Obdobie Azuči-Momojama''' je obdobie japonských dejín medzi rokmi 1568 až 1600, ktorému predchádzalo obdobie bojujúcich kniežatstiev Sengoku. Obdobie Azuchi - Momojama skončilo v roku 1600, kedy bolo Japonsko opätovne zjednotené pod vládou šógunou a zaviedol sa prísny centralizovaný vládny režim známy v japonskej historiografii ako šógunát Tokugawa.
==História==
Obdobie Azuči - MonojamaMomojama je nazvané podľa opevnených miest (hradov [[Azuči]] a [[Momojama]]), ktoré slúžili pre [[Odo Nobunaga|Nobunagu]] a Hidejošiho[[|Tojotomi Hidejoši|Hidejoši]]ho ako centrá vlastnej moci, predtým než dosiahli najvyššie posty v krajine. Obdobie Azuči-Momojama začalo vojenskou výpravou veliteľa a miestneho daimjóa[[daimjó]]a Oda Nobunagu s cieľom podmaniť si hlavné mesto krajiny [[Kjóto]] a stať sa tak novým vládcom opätovne zjednotenej krajiny.
Nobunaga Oda čoskoro na čele svojich armád porazil vojská šogúna, ktoré sa mu postavili na odpor, taktiež sa mu podarilo šikovnou diplomatickou politikou umlčať cisárove námietky voči svojmu spôsobu uchopenia moci a postupne izoloval a vojensky si podmanil najdôležitejšie nepriateľské kniežatá. V záujme posilnenia moci na dobytých územiach skonfiškoval zbrane všetkému obyvateľstvu a obnovil všeobecnú disciplínu a úctu k autoritám, nariadil aj vykonať katastrálny súpis všetkej pôdy v krajine. Ďalším prostriedkom na upevnenie moci pre Nobunagu predstavovalo presídlenie nedôveryhodných a potencionálne nebezpečenstvo predstavujúcich kniežat, ktoré sa mohli v budúcnosti postaviť na odpor, do ďalekých severných provincií krajiny. ▼
▲Nobunaga Oda čoskoro na čele svojich armád porazil vojská šogúnašóguna, ktoré sa mu postavili na odpor, taktiež sa mu podarilo šikovnou diplomatickou politikou umlčať cisárove námietky voči svojmu spôsobu uchopenia moci a postupne izoloval a vojensky si podmanil najdôležitejšie nepriateľské kniežatá. V záujme posilnenia moci na dobytých územiach skonfiškoval zbrane všetkému obyvateľstvu a obnovil všeobecnú disciplínu a úctu k autoritám , nariadil. ajNariadil vykonať katastrálny súpis všetkej pôdy v krajine. Ďalším prostriedkom na upevnenie moci pre Nobunagu predstavovalo presídlenie nedôveryhodných a potencionálne nebezpečenstvo predstavujúcich kniežat, ktoré sa mohli v budúcnosti postaviť na odpor, do ďalekých severných provincií krajiny.
Nobunaga nemal rád budhistické kňažstvo a s podozrením sa pozeral na veľkú moc a politický vplyv budhistických chrámov, pretože počas obdobia Sengoku vytvorili kláštory vlastné súkromné armády, ktoré sa počas nepokojov v období Sengoku výrazne angažovali vo vojnách na strane Nobunagových protivníkov. Skutočnosť, ktorá naopak vysvetľuje jeho mimoriadne kladný vzťah ku kresťanským misionárom, ktorí v Japonsku začali pôsobiť v polovici 16. storočia, čoskoro potom, čo portugalskí obchodníci roku 1543 pristáli pri Japonských brehoch. V roku 1582 bol Nobunaga zavraždený jedným zo svojich generálov a v jeho odkaze zjednotiť Japonsko pokračoval jeho najbližší spolupracovník Hidejoši. ▼
▲Nobunaga nemal rád [[budhizmus|budhistické kňažstvo ]] a s podozrením sa pozeral na veľkú moc a politický vplyv budhistických chrámov, pretože počas obdobia Sengoku vytvorili kláštory vlastné súkromné armády, ktoré sa počas nepokojov v období Sengoku výrazne angažovali vo vojnách na strane Nobunagových protivníkov. Skutočnosť,STáto ktoráskutočnosť naopak vysvetľuje jeho mimoriadne kladný vzťah ku [[kresťanstvo|kresťanským misionárom ]], ktorí v Japonsku začali pôsobiť v polovici 16. storočia, čoskoro potom, čo [[Portugalsko|portugalskí ]] obchodníci roku 1543 pristáli pri Japonskýchjaponských brehoch. V roku 1582 bol Nobunaga zavraždený jedným zo svojich generálov a v jeho odkaze zjednotiť Japonsko pokračoval jeho najbližší spolupracovník Hidejoši.
Jeho nástupca, Tojotomi Hidejoši, pokračoval v zjednotení krajiny a pod svoju kontrolu dostal aj dovtedy vládnemu vplyvu odolávajúce západné provincie. Hidejoši po získaní rozhodujúcej moci odmietol prijať v očiach obyvateľstva všeobecne zdiskreditovaný titul šogúnašóguna a namiesto neho vládol ako titulárny cisársky regent [[Kampaku]]. Roku 1587 vydal [[edikt]], ktorým sa zakazovalo na území Japonska vyznávať kresťanstvo a kresťanským misionárom bolo nariadené, aby do dvadsiatich dní opustili krajinu. Toto nariadenie, ale nebolo nijako prísne presadzované, zrejme z obavy, aby nebol ohrozený výhodný zahraničný obchod s Portugalcami.
V roku 1591 Hidejoši zlikvidoval posledné centrum odporu na severe ostrova [[Honšú]], čím dokončil zjednotenie krajiny do jedného štátneho celku, zároveň s tým obnovil pevný vládny režim, založený na prísnej feudálnej disciplíne a vzťahu podriadenosti a nadradenosti medzi členmi spoločnosti. Nechal vykonať všeobecný súpis pôdy, ktorého zmyslom bolo, aby sa aj obyčajný roľník stal súkromným vlastníkom vlastného kúska pozemku a bol tak zodpovedný za platenie dávok z jejjeho výnosu, čím mali narásť daňové príjmy štátu a oslabiť sa hospodárska moc miestnych zemepánov.
Ku koncu svojho života ustanovil Hidejoši regentskú radu piatich starších, ktorá sa skladala z najmocnejšínajmocnejších kniežat. a všetkýchVšetkých jej členov pred smrťou zaviazal prísahou, že budú verní jeho synovi Hidejorimu, budú dodržiavať Hidejošiho zákony a nebudú sebecky sledovať svoje vlastné ciele. Hidejoši zomrel roku 1598.
Po smrti jedného z regentov, ktorý bol najvplyvnejším ochrancom Hidejoriho, porušil okamžite prísahu vernosti slúbenúsľúbenú Hidejorimu [[Ijeasu Tokugawa]], jeden z piatich regentov, ktorý tak nerešpektoval Hidejošiho posledné priania týkajúce sa následníctva jeho syna. Tokugawa prostredníctvom niekoľkých strategických sobášov svojich potomkov s čelnými predstaviteľmi vojenskej šlachtyšľachty vytvoril spojenectvo so štyrmi najmocnejšími vojenskými rodmi v krajine a pripravoval sa na úplné prevzatie moci do svojich rúk. Ijeasove konanie vyvolalo odpor zvyšných predstaviteľov [[rod Tojotomi|rodu Tojotomi]] a im verných kniežaťkniežat. Roku 1600 došlo k [[bitka pri Sekigahare|bitke pri Sekigahare]] medzi nimi a Ijeasuovým spojeneckým vojskom, v ktorej Ijeasu vyhral. Ihneď po víťaznej bitke začal prenasledovať svojich protivníkov, zhabal léna nepriateľských feudálov a zároveň odmenil tých, ktorí mu pomohli, čím zlomil akýkoľvek odpovodpor voči svojej vláde. Aby legalizoval svoju moc, obnovil vojenskú vládu [[bakufu]] a dal sa v roku 1603 menovať Šógunom.
== Bibliografia ==
* Winkelhöferová, V., Boháčková, L.: ''Vějíř a meč'', Panorama, 1987
* Vasiljevová Zdenka, ''Dějiny Japonska'', Praha : Nakladatelství Svoboda, 1986
| 