|
== História SNK ==
{{copyvio|zdroj=http://www.snk.sk/?historia}}
'''Myšlienka založenia Slovenskej národnej knižnice''' sa objavila v prvej polovici 19. Storočia. Ľudia si uvedomovali, že knihy a knižné zbierky sú kultúrnym fenoménom národa, lebo uchovávajú sumu dokladov o národnom bytí a žití, o dejinách, etnicite, kultúre, filozofii a duchovnej podstate národa.
Viacerí slovenskí dejatelia , medzi nimi aj známi vedeckí bádatelia, boli vlastníkmi rozsiahlych knižných zbierok, organizátormi i teoretikmi knihovníctva. Napríklad polyhistor Adam František Kollár (1718 – 1783), rodák z Terchovej, bol dlhoročným riaditeľom Dvorskej knižnice vo Viedni (Hofbibliothek); jeho bohatá osobná knižnica bola po učencovej smrti roku 1783 vydražená. Vzácna knižnica slavistu Juraja Ribaya (1754 – 1812), ktorý už roku 1793 vypracoval projekt Spoločnosti česko-slovanskej – jej organickou súčasťou mala byť aj knižnica – sa napokon dostala sčasti do zbierok Széchényiho knižnice. Iný významný slavista európskeho formátu Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861), ktorý roku 1826 stál pri založení Matice srbskej a roku 1827 uvažoval aj o založení Matice slovenskej, bol neskôr kustódom a od roku 1848 riaditeľom Univerzitnej knižnice v Prahe.
'''V 30. rokov 19. storočia''' o založení národnej knižnice Slovákov uvažoval v Budíne pôsobiaci Martin Hamuljak (1789 – 1859). Písal o tom vo svojom liste P. J. Šafárikovi z 26. júla 1829. Žiaľ, ani tento, ani ďalšie pokusy o založenie národnej knižnice Slovákov v prvej polovici 19. storočia sa zrealizovať nepodarilo. V takejto situácii obetaví zberatelia kníh a rukopisov na Slovensku svoje zbierky potom venovali školským, cirkevným a iným knižniciam a inštitúciám (Bratislava, Levoča, Trnava, Kežmarok, Košice, Prešov a inde), kde slúžili na výchovu mládeže a šírenie kultúry a osvety. Exemplárnym príkladom naznačenej horlivosti je knižnica Vavrinca Čaploviča (1778 – 1853), obsahujúca zhruba 60 tisíc zväzkov kníh a tlačí od inkunábul až po tlačenú produkciu prvej polovice 19. storočia. Čaplovič túto vzácnu knižnú zbierku venoval roku 1839 svojim rodákom na Orave, kde ju dodnes uchovávajú a sprístupňujú v účelovo postavenej knižničnej budove.
O tom, že '''myšlienka založenia národnej knižnice na Slovensku bola stále živá''', svedčí úsilie spomínaného Martina Hamuljaka. Keďže si bol vedomý toho, že Slováci nemajú centrálnu kultúrnu inštitúciu muzeálneho či knižničného typu, rozhodol sa roku 1858 venovať svoju knižnú zbierku (tvorilo ju do 3 tisíc zväzkov kníh, rukopisov, obrazov a rytín) katolíckemu gymnáziu v Banskej Bystrici s tou podmienkou, že ak vznikne celonárodná ustanovizeň, jeho knižnica sa potom odovzdá do jej vlastníctva. Želanie zberateľa sa v plnom rozsahu realizovalo po založení Matice slovenskej roku 1863.
Matica slovenská vykonala v 60. a 70. rokoch 19. storočia zakladateľské dielo v zhromažďovaní tlačených, rukopisných, obrazových, muzeálnych a iných zbierok o dejinách a kultúre slovenského národa. V takejto koncepcii knižnica Matice slovenskej, budovaná v rokoch 1863 – 1875 najmä z darov jednotlivcov (Martina Hamuljaka, Michala Rešetku a ďalšie), reprezentovala prvú slovenskú národnú knižnicu. Išlo skôr o skromnú knižnicu (cca 10 tisíc zväzkov).
Po zrušení Matice slovenskej v roku 1875 zostali zbierky zatvorené v matičnej budove v Martine. Začiatkom 20. storočia ich preniesli do Nitry a čiastočne do Széchényiho knižnice v Budapešti, odkiaľ sa na Slovensko vrátili až v rokoch 1940 – 1943.
'''Po obnovení činnosti Matice slovenskej v roku 1919''', ktorá pokračovala v budovaní svojej Bibliotéky, sa rozsiahla knižnica Muzeálnej spoločnosti spojila s matičnou Bibliotékou, a takto sa vytvoril základ zhruba stotisícovej reprezentatívnej národnej knižnice Slovákov, umiestnenej v novopostavenej budove Matice slovenskej v Martine (1927). Do konca roka 1953 tvorilo knižničný fond už vyše 300 tisíc zväzkov. Tím knihovníkov, ktorý sa o tento fond staral viedol od roku 1938 bibliotekár a archivár, kultúrny historik Anton Augustín Baník, ktorý mal zároveň na starosti aj rukopisné zbierky matičného Literárneho archívu, tvoriaceho súčasť Bibliotéky.
'''V polovici 30. rokov minulého storočia''' registrujeme podnety na založenie a vybudovanie oficiálnej Slovenskej národnej knižnice. Knižnica bola napokon založená 1. mája 1941, jej knižné fondy dosiahli koncom roka 1953 objem 100 tisíc zväzkov. Zbierky matičnej Bibliotéky a Slovenskej národnej knižnice sa spojili, predstavujúce v tom čase zhruba 428 tisíc zväzkov. Zbierky Slovenskej národnej knižnice sa potom v Od roku 1975 boli umiestnené v novopostavenej špecializovanej knižničnej budove.
'''Sídelná budova Slovenskej národnej knižnice''' bola postavená v rokoch 1964 až 1975, je dominantou mesta Martin. Objekt, 42-metrov vysoký a 110 dlhý má 14 podlaží a 10 000 štvorcových metrov plochy, bol postavený technológiou zdvíhaných stropov a je obložený betónovými fasádnymi obkladmi. Súčasťou budovy je niekoľko umeleckých diel od popredných slovenských výtvarníkov – Jozefa Kostku (socha Pochodeň pred hlavným vchodom), Fraňa Štefunka (busty významných dejateľov), Vincenta Hložníka so synom (nízky reliéf na priečelí budovy nad hlavným vchodom z betónových panelov), Vladimíra Kompánka (päť drevených platík v priestorovej kompozícii, ktoré vychádzajú z tradície ľudového umenia – átrium), Milana Laluhu (veľká olejomaľba na stene pred vchodom do univerzálnej študovne Zlatá niť), Eleny Bellušovej (biely sádrový reliéf pretkávaný zlatom – Zlatá niť), Václava Cíglera (sklená plastika uprostred vestibulu na prízemí) a iných.
Na základe Zákona Národnej rady Slovenskej republiky o knižniciach č. 183/2000 z 12. mája 2000 sa Slovenská národná knižnica odčlenila od Matice slovenskej a stala sa samostatnou štátnou kultúrnou ustanovizňou.
Zákonom o knižniciach z roku 2000 sa definitívne zavŕšil dvoj storočný proces formovania a realizácie myšlienky Slovenskej národnej knižnice, ktorá od 1. júla 2000 spravuje, ochraňuje a sprístupňuje okolo 3 200 000 knižničných jednotiek, zhruba 1 360 000 jednotiek rukopisov a obrazových dokumentov, vyše 167 000 biografických dokumentov a materiálov. Ak porovnáme desaťtisícový zbierkový fond Matice slovenskej z roku 1875, považovaný za základ národnej knižnice, s dnešným počtom tlačených, rukopisných, odborných a iných zbierok Slovenskej národnej knižnice, dosahujúcim počet okolo 4 800 000 jednotiek, ukáže sa nám obrovský nárast týchto zbierok. Slovenská národná knižnica ako vrcholná knižničná ustanovizeň Slovákov sa v súčasnom období organicky začleňuje do siete národných knižníc Európy i sveta.
== Umiestnenie SNK ==
|
