Žilina (okres): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 26:
 
=== Kultúra v okolí Žiliny ===
Okolie Žiliny sa z etnografického hľadiska javí ako mozaika väčších alebo menších svojráznych podoblastí, ktoré možno všeobecnejšie začleniť do stredoslovenskej národopisnej oblasti. Na [[Diferenciácia|diferenciáciu]] ľudovej kultúry tu mali vplyv predovšetkým hospodárske, spoločenské, geografické podmienky a svoju úlohu zohrala aj príslušnosť k jednotlivým feudálnym panstvám (starohradské-varínske, strečnianske, budatínske, lietavské, hričovské a považské).<ref>J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 31</ref> Hoci sa utvárajú podmienky pre jazykové, kultúrne i hospodárske zjednotenie, nárečová a kultúrna svojráznosť niektorých oblastí sa zachovala dodnes.

Okolie Žiliny môžeme preto z národopisného hľadiska rozdeliť zhruba na tieto časti:
* '''[[Horné Považie|Považie]]''' (na úseku [[Strečno]] – [[Predmier]])
* '''údolie [[Varínka|Varínky]]''' - '''tzv. [[Vrátna dolina|Terchovská dolina]]'''
* '''obce podjavornícke:''' [[Dlhé Pole]], [[Veľké Rovné]], [[Kolárovice]] a [[Štiavnik]]
* '''tzv. [[Vrátna dolina|Terchovská dolina]]'''
* '''údolie [[Rajčanka|Rajčanky]]''' - '''tzv. [[Rajecká dolina]] a [[Čičmany]]''', ktoré svojou ľudovou kultúrou inklinujú ku vzdialenejším obciam [[Strážovské vrchy|Strážovskej hornatiny]] - [[Zliechov|ZliechvuZliechovu]], [[Valaská Belá|Valaskej Belej]], [[Čavoj]]u, [[Košecké Rovné|Košeckému Rovnému]] a [[Košecké Podhradie|Košeckému Podhradiu]].
* '''obce podjavornícke:'''
[[File:Chlapi2.jpg|thumb|[[Čičmany|ČičmanskýČičmanskí]] chlapi v kroji]]
** [[Dlhé Pole]]
** [[Veľké Rovné]]
** [[Kolárovice]]
** [[Štiavnik]]
* '''južné údolie [[Rajčanka|Rajčanky]]'''
* '''tzv. [[Rajecká dolina]] a [[Čičmany]]''', ktoré svojou ľudovou kultúrou inklinujú ku vzdialenejším obciam [[Strážovské vrchy|Strážovskej hornatiny]] [[Zliechov|Zliechvu]], [[Valaská Belá|Valaskej Belej]], [[Čavoj]]u, [[Košecké Rovné|Košeckému Rovnému]] a [[Košecké Podhradie|Košeckému Podhradiu]].
[[File:Chlapi2.jpg|thumb|[[Čičmany|Čičmanský]] chlapi v kroji]]
Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia.<ref>Tabuľka - Žilina (okres)</ref> Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr [[Malá Fatra|Malej Fatry]] ([[Lysica]], [[Dolná]], [[Horná Tižina]], [[Terchová]]).
 
Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. ''bačoviská'' (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov [[Ovca|oviec]] s produkciou mliečnych výrobkov, [[mäso|mäsa]], [[vlna|vlny]] a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu [[ovca|oviec]] sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v [[Terchová|Terchovej]] a [[Belá|Belej]] pri [[Varín]]e nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.
 
Hlavné zamestnanie – [[poľnohospodárstvo]] a chov hospodárskych zvierat nestačilo pokryť životné potreby a ľudia boli nútení hľadať vedľajšie možnosti [[príjem|zárobku]]. Muži horských dedín sa zaoberali ťažbou, transportom a spracovávaním [[drevo|dreva]]. Boli to drevorubači, píliari, šindliari, furmani, pltníci a výrobcovia dreveného riadu a náradia. Doplnkovým zamestnaním Čičmancov bolo sklenárstvo, papučiarstvo a podomové obchodníctvo. Známym zamestnaním mužov z Veľkého Rovného, Kolárovíc, Kotešovej a Dlhého Poľa bolo [[drotárstvo]]. Podnetom k jeho rozšíreniu bola existencia výroby drôtu v blízkom Sliezsku. [[Drotár]]i z okolia [[Bytča|Bytče]] a Kysúc mali dielne vo viacerých krajinách Európy a Ameriky.
Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] a najmä po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] pod vplyvom zmenených hospodársko-spoločenských podmienok drotárstvo postupne zaniká.<ref>J. Gargulák a V. Križo: Ľudová kultúra v okolí Žiliny. In: ŽILINA a okolie, turistický sprievodca, Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1983, str. 32</ref> Starí majstri zanechali remeslo, niektorí ho zamenili výrobou a opravou plechového riadu, iní prešli na podomový obchod s galantériou.
Řádek 48 ⟶ 46:
[[Súbor:Slovakia-Drevené krosná.JPG|thumb|Ukážka tkania plátna na tradičných drevených krosnách.]]
Do sviatočného ženského odevu Rajeckej doliny prenikla v [[19. storočie|19. storočí]] modrotlač. K bielym ľanovým sukniam a rukávcom sa nosili zástery s veľkým kvetinovým modrotlačovým vzorom. Inde v okolí Žiliny to boli drobnovzorové modrotlačové sukne s našitým živôtikom, tzv. šorce. Základnými súčiastkami mužského ľudového odevu boli súkenné [[nohavice]], [[košeľa]], opasok, vlnené pančuchy, krpce a [[klobúk]]. Muži z Terchovskej doliny mali vo sviatok tento odev obohatený čiernou vlnenou vestou tzv. kabátom s červenými alebo zelenými výložkami a radmi kovových gombíkov.
 
Odev obyvateľov väčšiny obcí okolia Žiliny nebol vyšívaný. Iba v Rajeckej doline má výšivka starú tradíciu. Boli ňou okrášlené sviatočné rukávce, čepce žien a košele mužov. Najbohatšie je vyšívaný odev je čičmiansky kroj. Pozoruhodné sú riasené sukne, rukávce a najmä sviatočné, pôvodne svadobné zástery s vložkou plochej výšivky a dvojitého výrezu, tzv. žilinskej roboty. Čičmiansky odev si doteraz zachoval bielu farebnosť plátna a súkna a viaceré zaujímavé, starodávne prvky, napríklad spôsob úpravy a pokrytia dvojrohého účesu, zavinutie hlavy do jednoduchého pása plátna, tzv. podvíky, dvojzásterový [[odev]] na všedný deň a opásanie drieku do červeného vlneného pása, pleteného domácky na [[Krosná|krosienkach]]. Mužský odev pozostával z bohato vyšívanej košele, súkenných [[nohavice|nohavíc]], opaska, vlnených pančúch, krpcov a [[klobúk]]a.
 
Kým čičmianski muži, sklenári, papučiari, podomoví obchodníci a sezónni poľnohospodári robotníci prestávali nosiť tradičný odev už koncom [[19. storočie|19. storočia]], ženy ho všeobecne nosili takmer do polovice [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="J. Gargulák a V 1983"/> V súčasnosti si kroje odievajú len niektoré staršie ženy, ktorých je ale už málo.
Ostatní občania si ich spontánne obliekajú pri slávnostných príležitostiach, predovšetkým pri [[folklór]]nych slávnostiach.