Slnovrat (astronómia): Rozdiel medzi revíziami

Jav slnovratu je spôsobený sklonom [[zemská os|zemskej osi]] od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najviac "preč od Slnka" alebo najviac "smerom k Slnku". Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je buď severná pologuľa (ako celok) resp. južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom intenzívnejšie než južná pologuľa (ako celok) resp. severná pologuľa (ako celok), a že je buď najdlhšia svetlá časť dňa alebo naopak najdlhšia noc.

 

 

Letný slnovrat je jav, kedy [[Slnko]] vrcholí v [[nadhlavník]]u na [[obratník Raka|obratníku Raka]]. Znamená to, že slnečné lúče dopadajú kolmo na 23,5° rovnobežku severnej geografickej šírky. Je pomenovaný podľa [[Obdobie roka|ročného obdobia]], ktoré spôsobuje na severnej pologuli. Nastáva zvyčajne [[21. jún]]a. V čase letného slnovratu začína na severnej pologuli [[leto]], na južnej pologuli [[zima]].